Väčšina ľudí očakáva, že ak sa systém, ako napríklad niečie telo, ekosystém alebo časť klimatického systému, dostane do stresu, bude reagovať pomerne predvídateľne – dvojnásobný tlak, dvojnásobný vplyv. To platí v mnohých prípadoch, ale nie vždy je to pravda. Niekedy sa systém pod stresom mení stabilne až do určitého bodu, ale za ním môžu byť uzamknuté oveľa väčšie alebo náhle zmeny.
Príkladom takýchto nestabilných zmien sú body zlomu, ku ktorým dochádza, keď sa systém dostane za hranicu, za ktorou sa zmena stáva sebestačnou. To znamená, že aj keby sa pôvodný tlak uvoľnil, zmena by pokračovala, až kým systém nedosiahne niekedy úplne iný stav.
Vo vzduchu, na zemi a na mori
James Dyke, docent v oblasti vedy o systéme Zeme z University of Exeter a David Armstrong McKay, výskumný pracovník v oblasti odolnosti systému Zeme zo Stockholm University spolu s 200 ďalšími vedcami z celého sveta zverejnili novú správu o globálnych bodoch zlomu na klimatickom summite COP28 OSN v Dubaji, ktorý sa skončil minulý týždeň.
„Naša správa uvádza vedu o negatívnych bodoch zlomu v systéme Zeme, ktoré by mohli poškodiť prírodu aj ľudí, ako aj o potenciálnych pozitívnych spoločenských bodoch zlomu, ktoré by mohli urýchliť opatrenia v oblasti udržateľnosti,“ píšu v článku pre The Conversation.
Po preskúmaní vedeckých dôkazov o minulých a súčasných zmenách a zohľadnení projekcií z počítačových modelov vedci identifikovali viac ako 25 bodov zlomu v systéme Zeme....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.