Čo by znamenalo, keby sa objav takejto látky potvrdil?
V akademickej sfére by to prinieslo asi úplne nové chápanie supravodivosti, v technologickej by to prinieslo boom aplikovaného výskumu. Podobné to bolo po objave vysokoteplotných supravodičov pred tridsiatimi rokmi. Vtedy do nich veľké firmy začali investovať v nádeji, že nájdu praktické využitie, napokon k tomu však nedošlo. Obdobie aplikovaného výskumu by aj teraz mohlo trvať okolo desať rokov.
Až časom by sa totiž ukázalo, či tento trend povedie k masovo využiteľnému výsledku ako vysokoteplotné supravodiče a skutočne sa podarí nájsť nejaké komerčné využitie veľkého rozsahu. Okrem vedenia prúdu by sa supravodivosť uplatnila napríklad v kvantových počítačoch, ktoré teraz zažívajú veľký rozvoj. Zatiaľ často využívajú supravodiče chladené na teploty blízke absolútnej nule, ale keby mohli fungovať v bežných teplotách, bol by to veľký pokrok.
Ako ďaleko by mohlo viesť praktické využitie?
Keď sa látka LK-99 upečie a schladí, vznikne niečo ako ingot, teda kovový polotovar. Bolo by treba zistiť, či sa z nej dajú nejako vytvoriť vodiče elektrickej energie. Napríklad vysokoteplotné supravodiče sú z keramiky. Tá sa však tiež ukázala ako nepoužiteľná. Aj keď bude nový materiál naozaj fungovať, bude najskôr potrebné vyriešiť veľa takýchto druhotných technologických problémov.
Ako sa líši supravodič od kovu?
V pevných látkach sú záporne nabité elektróny z väčšej časti pripútané ku kladne nabitým atómovým jadrám a obiehajú okolo nich v niekoľkých sférach. Najvzdialenejšie z nich sa môžu pôsobením elektrického poľa odtrhnúť a začať sa voľne pohybovať. V kovoch vedú také voľné elektróny elektrický prúd....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.