Za nepriaznivou bilanciou, ktorá podľa nich už v niektorých častiach Amazónie nastala, stoja zmeny klímy, odlesňovanie a ďalšie ľudské aktivity, uviedla agentúra AFP.
Prales sa rozkladá
V brazílskej Amazónii sa rozkladá prales, ktorý patrí podľa odborníkov k najväčším prírodným úložiskám oxidu uhličitého (CO2) na svete.
Podľa niekoľko sto miestnych meraní v rôznych oblastiach pralesa v rokoch 2010 až 2018 vedci došli k záveru, že východná Amazónia už teraz vypúšťa viac oxidu uhličitého, než koľko ho zadrží.
Severozápadná Amazónie je podľa vedcov zatiaľ v rovnováhe, pretože v oblasti sú priaznivejšie meteorologické podmienky a panuje tam väčšia vlhkosť.
Za nepriaznivý vývoj môžu podľa vedcov ľudské aktivity. "Výrub a ničenie pralesa znižuje schopnosť Amazónie zadržiavať oxid uhličitý," uvádzajú autori štúdie.
Poukazujú predovšetkým na výrub pralesa zo strany poľnohospodárov, ktorí chcú získať nové pastviny. Prales tiež oslabuje rast teplôt.
Ojedinelá štúdia
Súbeh všetkých týchto okolností "spochybňuje schopnosť tropických pralesov v budúcnosti pohlcovať veľké objemy oxidu uhličitého," poznamenal Scott Denning z Coloradskej univerzity.
Podľa Denninga je štúdia ojedinelá tiež z toho dôvodu, že sledovať údaje o zadržiavaní a vypúšťaní CO2 je v prípade pralesov veľmi ťažké.
Mnohé oblasti sú totiž pre bádateľov ťažko prístupné a optimálne nie je ani meranie za pomoci satelitov. A to kvôli častej oblačnosti, ktorá panuje nad regiónom.
Ekologický význam amazonského pralesa si uvedomuje aj brazílska vláda. Na konci minulého roka prišla s návrhom, aby jej ostatné štáty za udržiavanie pralesa a jeho schopnosti pohlcovať CO2 platili aspoň desať miliárd dolárov ročne.
Rétoriku v posledných mesiacoch zmenil aj brazílsky prezident Jair Bolsonaro, ktorý sa predtým vyjadroval na podporu väčšieho využitia hospodárskych zdrojov Amazónie.