Keďže globálne teploty naďalej stúpajú, voda, ktorá je v súčasnosti uzamknutá vo forme antarktického ľadu, sa bude topiť v oceánoch, čím sa hladina mora zvýši na úroveň, ktorá bude mať významný vplyv na pobrežné oblasti, a to aj v nasledujúcich desaťročiach.
Rast hladiny v dalšom tisícročí o meter vyšší
Najlepšie predpovede v priebehu nasledujúcich 1 000 rokov zvýšili tento nárast na 3,2 metra, ale nový výskum naznačuje, že aj tento znepokojujúci údaj môže byť príliš optimistický.
Podľa revidovanej predpovede zverejnenej v časopise Science Advances by rast v nasledujúcom tisícročí mohol byť stále o meter vyšší, čo by malo za následok ďalšie až 30-percentné zvýšenie.
Všetko to súvisí s takzvaným mechanizmom vypudenia vody. Keď sa ľadová vrstva topí, stúpa antarktické podložie, ktoré je v súčasnosti pod úrovňou mora, a vytláča okolo neho do oceánu aj snehovú vodu. Podľa nových výpočtov bude za ďalší meter navyše zodpovedná práve táto vypudená voda.
„Rozsah dopadu nás šokoval,“ uviedla Linda Panová z Harvardovej univerzity, ktorá sa zaoberá výskumom Zeme a planét. „Predchádzajúce štúdie, ktoré uvažovali o mechanizme, ho odmietli ako bezvýznamný.“
Jej vedecký tím si dopad všimol najskôr, keď pracoval na inom projekte zmeny hladiny mora. Keď však vykonávali svoje výpočty, všimli si, že z mechanizmu vypudenia vody došlo k väčšiemu nárastu, ako očakávali.
Do výpočtov teda pridali zložitú trojrozmernú viskoelastickú štruktúru plášťa a použili ju na modelovanie minulých aj budúcich zmien hladiny mora v dôsledku topenia antarktického ľadového štítu.
Potreba naliehavých opatrení
Počas poslednej medziľadovej doby, keď sa prírastok k zvýšeniu hladiny mora po rozpade antarktického ľadového štítu počítal na približne 3 až 4 metre, tím zistil, že mechanizmus vypudenia vody pridal meter v priebehu 1 000 rokov.
„Bez ohľadu na to, aký scenár sme použili na kolaps západoantarktického ľadového štítu, vždy sme zistili, že k tomuto ďalšiemu metru zvýšenia globálnej hladiny mora došlo,“ uviedol Pan.
Výpočty tímu naznačujú, že keď k tomu pridáme mechanizmus vypudenia vody, do konca tohto storočia by sme mohli vidieť 18-percentné zvýšenie nárastu hladiny mora.
Toto zistenie vážne zdôrazňuje potrebu naliehavých opatrení na splnenie cieľov uhlíkovej neutrality stanovených v Parížskej dohode, skôr ako prekonáme bod, z ktorého niet návratu.
„Zvyšovanie hladiny mora sa nezastaví, keď sa ľad prestane topiť,“ uviedol Panová. „Škody, ktoré napáchame na našich pobrežiach, budú pretrvávať po celé storočia.“