Americký prezident tiež avizoval, že organizácia americkej federálnej vlády DFC (United States International Development Finance Corporation), ktorá pomáha financovať súkromné developerské projekty v krajinách s nižšími a strednými príjmami, sa zaviazala k čistým nulovým emisiám prostredníctvom svojho investičného portfólia do roku 2040.
Greta kritizovala
Švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová medzitým vo štvrtok na zasadnutí podvýboru americkej Snemovne reprezentantov, na ktorom sa zúčastnila prostredníctvom videospojenia, odsúdila politických lídrov za "ignorovanie" klimatickej zmeny a vyzvala na zrušenie dotácií pre fosílne palivá.
Thunbergová ešte pred svojím vystúpením kritizovala svetové mocnosti za ich "veľmi nedostatočné ciele" v boji proti globálnemu otepľovaniu.
Biden na klimatický summit pozval predstaviteľov 40 krajín, ktorí uznali dôležitosť znižovania emisií skleníkových plynov, pričom napríklad Kanada a Brazília oznámili nové, ambicióznejšie ciele.
Mexický prezident Andrés Manuel López Obrador hovoril okrem klímy aj o otázke migrácie, ktorú podľa neho nemožno vyriešiť represiami.
Migrácia je jednou z hlavných výziev pre prezidenta Joea Bidena, ktorý počas predvolebnej kampane avizoval humánnejšie zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl, pripomína AFP.
Príliv migrantov však momentálne zahlcuje existujúcu infraštruktúru na hraniciach a prevládajúci názor je, že Bidenova administratíva situáciu nemá pod kontrolou.
Príhovory mali Putin aj Merkelová
K boju proti klimatickej zmene sa vo svojich príhovoroch zaviazali aj ruský prezident Vladimir Putin, indický premiér Naréndra Módí, nemecká kancelárka Angela Merkelová, japonský premiér Jošihide Suga a francúzsky prezident Emmanuel Macron. Viacero lídrov ocenilo, že "Spojené štáty sú späť" a že sa aktívne venujú otázke globálneho otepľovania.
Klimatický summit je po viac ako štyroch rokoch prvou významnou medzinárodnou diskusiou o klíme, ktorú zorganizoval šéf Bieleho domu.
Bidenov predchodca Donald Trump počas svojej vlády bagatelizoval obavy vedcov z následkov zmeny klímy a jedným z jeho prvých krokov v úrade prezidenta USA bolo oznámenie, že Spojené štáty odstúpia od Parížskej klimatickej dohody z roku 2015.
Prijatie európskeho klimatického zákona je na obzore
Rada Európskej Únie, Európsky parlament a Európska komisia prijali predbežnú dohodu o finálnej podobe Európskeho klimatického zákona.
Dohoda je jednou zo základných stavebných kameňov Európskej zelenej dohody. Zakotvuje dosiahnutie klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050 a za strednodobý cieľ vytýčila znížiť emisie skleníkových plynov minimálne o 55 percent.
Po schválení finálnej verzie dohody bude treba vytvoriť a prijať celý balík nových, či revidovaných klimatických zákonov.
Do vyjednávaní sa aktívne zapájalo aj Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR). Minister Ján Budaj presadzoval cieľ zníženia emisií o 55 percent aj na stretnutí s veľvyslancom Portugalska, teda krajiny, ktorá aktuálne predsedá Rade EÚ.
Intenzívne rokovania nakoniec viedli k potvrdeniu ambiciózneho, no z pohľadu lídrov členských krajín akceptovaného klimatického cieľa, ktorým je zníženie emisií skleníkových plynov o minimálne 55 percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990.
Dohoda sa dosiahla aj pri cieli klimatickej neutrality do roku 2050, ako spoločného záväzku členských krajín EÚ.
Určil sa aj výhľadový cieľ po roku 2050, ktorý spočíva v dosiahnutí tzv. negatívnych emisií, teda záchyty skleníkových plynov by mali byť vyššie ako vyprodukované emisie.
Podľa ministra životného prostredia Jána Budaja dosiahnutie predbežnej dohody je historickým momentom.
Pripomenul aj fakt, že rok 2020 bol doteraz najteplejší, čo je jasný signál, že ľudstvo, a hlavne lídri, musia konať: „Ak chceme spomaliť zmenu klímy, nemáme na výber, musíme najprv radikálne znížiť emisie, aby sme do roku 2050 dosiahli vysnívanú uhlíkovú neutralitu,“ zdôraznil minister Budaj. Predbežná dohoda má silný medzinárodný presah.