Urýchľovač má byť umiestnený v kruhovom tuneli s obvodom 100 kilometrov, informovala agentúra AP. Má byť výrazne väčší a výkonnejší ako momentálny Veľký hadrónový urýchľovač (LHC), ktorý je najväčším zariadením svojho druhu na svete a má odhaliť ďalšie tajomstvá hmoty a vesmíru.
Zástupcovia CERN predpokladajú, že by mal fungovať okolo roku 2040.
LHC tvorí kruhový tunel, ktorý je dlhý 27 kilometrov a je umiestnený v hĺbke 50 až 150 metrov pod zemou. Nachádza sa na území medzi pohorím Jura vo Francúzsku a Ženevským jazerom vo Švajčiarsku. Umožňuje uskutočniť zrážky častíc v rekordnej sile 17 teraelektronvoltov (TeV).
Predstavitelia CERN dúfajú, že 22 členských štátov laboratória počas najbližších rokov rozhodne o projekte, ktorý sa má odštartovať vybudovanie zrážača elektrónov a pozitrónov za zhruba 9 miliárd eur.
V druhej fáze by mal budúci kruhový zrážač častíc (Future Circular Collider, FCC) v rovnakom tuneli zahŕňať "supravodivý protónový stroj“ za približne 15 miliárd eur.
Do prevádzky by sa mal dostať v roku 2050. V poslednej fáze by mal vzniknúť nový prstencový protónový urýchľovač, ktorý by dokázal vyvinúť silu až 100 teraelektronvoltov.
Nebude to také jednoduché
CERN pripustil, že zatiaľ nie je možné presne povedať, aké prínosy by mohlo toto nové zariadenie priniesť svetu. Zdôraznil však, že objav elektrónu v roku 1897 viedol k vzniku elektronického priemyslu, ktorý momentálne prispieva do svetovej ekonomiky ročne tromi biliónmi dolárov.
Hlavný poslaním LHC bolo potvrdiť existenciu Higgsovho bozónu. Ide o súčasť takzvaného štandardného modelu časticovej fyziky, ktorá podľa vedcov hrá kľúčovú úlohu vo pri vysvetlení pôvodu hmotnosti ostatných elementárnych častíc.