Prečo sa počasie u nás tak ťažko predpovedá a ktoré javy sa prognózujú najťažšie? Aj o tom hovorí Pavol Zaujec, vedúci odboru meteorologické predpovede a výstrahy SHMÚ.
Pôvodne som sa vás chcela spýtať, akú zimu máme tento rok očakávať. Potom som však zistila, že práve na túto otázku sú meteorológovia najviac alergickí.
Takúto otázku vám nezodpovie nikto na svete. Presnejšie – žiadny seriózny meteorológ. Iste, nájdu sa exoti, ktorí vám napríklad už v lete sľubujú horúce letá a podobne. Iba nepovedia, v ktorej časti Európy sa vyskytnú.
Takže nielen meteorológ, no ani klimatológ by nám nepovedal, aký rok máme z hľadiska teplôt čakať?
Ak ho nájdete, dajte mi naňho kontakt. Nie, samozrejme, je to nezmysel – nenájdete ho.
Definitívne teda platí, že počasie sa dá predvídať len na desať dní dopredu?
To je približné maximum, pokiaľ sa chceme baviť seriózne. V mnohých prípadoch je problém urobiť dobrú predpoveď aj na sedem dní, pri stabilnom počasí sa výhľadovo môžeme baviť maximálne o dvoch týždňoch.
Zato ma prekvapilo, ako veľmi sú tieto predpovede presné – napriek pocitom ľudí. Podľa vašich informácií je presnosť predpovedí na SHMÚ 94 percent.
Áno, keď sa bavíme o predpovedi na najbližší deň.
Takže keď si pozriem večerné správy, na 94 percent je isté, že zajtra bude tak, ako predpovedáte.
V podstate áno, samozrejme, sú dni, keď je predpoveď ľahšia, pri komplikovanejších situáciách klesá niekedy úspešnosť aj na osemdesiat percent. Pri zložitých situáciách môže totiž niektorý parameter „vybuchnúť“, čím sa výrazne zníži úspešnosť predpovede.
Čo je to zložitá situácia?
Keď napríklad v zime očakávame prechod zvlneného frontu. Ak príde o dve, tri hodiny neskôr, ako počítame, všetky predpovedané veličiny – minimálna teplota, miera pokrytia oblohy oblačnosťou, zrážky, či rýchlosť a smer vetra – sa môžu výrazne meniť. Alebo pri skupenstve zrážok v zime. Často nastáva takzvaná hraničná situácia, keď nie je ani na krátky čas dopredu isté, od akej nadmorskej výšky budú zrážky vo forme snehu a od akej vo forme dažďa. A keďže aj typ skupenstva vstupuje do predpovede, môže ju to výrazným spôsobom skresliť. Napríklad, ak si spomeniete, tesne pred sviatkami došlo len v samotnej Bratislave pri hraničnej situácii k obrovským rozdielom. Na letisku, ktoré je vo výške zhruba 130 metrov nad morom, napadol jeden centimeter snehu, a na Kolibe, ktorá je vo výške približne 300 metr...
Zostáva vám 85% na dočítanie.