Zmeny ľadového príkrovu v Arktíde pritom môžu v nasledujúcich rokoch ovplyvniť klímu na celom svete. Niektoré prejavy už vedci pozorovali tento rok v Spojených štátoch.
Obsiahlu 97-stránkovú správu vydal v utorok Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA). Vyplýva z nej, že vedci v Arktíde v tomto roku namerali síce len veľmi malý nárast teploty oproti minulému rekordnému roku, zároveň ich však stále znepokojuje, že sever planéty Zem sa otepľuje až dvakrát rýchlejšie ako zvyšok zemegule (kompletnú správu vo formáte PDF nájdete tu).
"Rok 2017 nám ukázal prehlbovanie zmien v Arktíde, ktorá už nie je tým rovnakým miestom, ako si ju pamätáme pred desiatimi rokmi," uviedol Jeremy Mathis z arktického výskumného programu NOAA. "Čo sa stane v Arktíde, neovplyvňuje iba tamojší región, ale aj zvyšok planéty," dodal v reakcii pre server The Guardian riaditeľ NOAA Timothy Gallaudet.
Dôležité sú tiež štatistiky teplôt takzvaného permasfrostu, teda trvalo zamrznutej pôdy. Vlani vedci namerali vôbec najvyššie teploty permafrostu na väčšine sledovaných miest. V niektorých oblastiach sa dokonca permafrost začal topiť. V severských oblastiach na ňom pritom stoja tisíce stavieb či veľké plynovody. Akékoľvek pohyby podložia pre nich môžu mať zničujúce následky.
Príde Arktída o všetok ľad?
Maximálna rozloha ľadového príkrovu v Arktíde bola tento rok vôbec najmenšia za celú dobu merania. Rekordné hodnoty prekonáva tretí rok v rade. Súčasný arktický morský ľad je asi zo 79 percent iba rok starý. Vedci ho navyše radia do kategórie veľmi tenkých. V roku 1985 pritom až 45 percent tvoril starý a hrubý ľad, upozorňuje spoluautorka štúdie Emily Osborneová.
Podľa doterajších predpovedí by už po roku 2030 mohla prísť Arktída takmer o všetku ľadovú pokrývku. Napríklad priemerná zimná teplota na Špicbergoch za posledných desať rokov vzrástla o desať stupňov Celzia.
Vedci v posledných rokoch využívajú pri štúdii arktického ľadu pokročilé analytické metódy. Z ľadového príkrovu odoberajú vzorky, z ktorých sú schopní stanoviť hrúbku ľadu aj koncentrácie skleníkových plynov v ovzduší aj niekoľko storočí do minulosti. Množstvo arktického ľadu je podľa týchto analýz na najnižšej úrovni za posledných pätnásť stoviek rokov. Úbytok ľadu ide ruka v ruke s rastúcim množstvo oxidu uhličitého v ovzduší.
Ako už naznačil Gallaudet, nejde len o zlú správu pre obyvateľov žijúcich za severným polárnym kruhom. Zmeny v Arktíde sa postupom rokov prejavia po celom svete. Vplyvy pocítia rybári, ustupujúci ľadový príkrov otvorí nové plavebné trasy aj možnosti ťažby. Súperenie o arktické nerastné suroviny medzi svetovými veľmocami je napokon zrejmé už teraz.
Arktída ako otvorená chladnička
Na sklonku augusta ohlásilo Rusko veľký úspech pri zdolávaní vôd na takzvanej Severnej arktickej ceste. Moderný ruský tanker vtedy túto cestu vôbec prvýkrát zdolal úplne bez pomoci ľadoborcov. Trasu cez ľadový arktický príkrov Severnej cesty zvládol za devätnásť dní, teda o tridsať percent rýchlejšie než pri bežne využívanej plavbe cez Suezský prieplav.
K Arktíde sa v lete vybral tiež tím vedcov na palube dvoch jácht. Posádka na čele s britským polárnikom Penom Hadowem chcela dokázať, aké zhubné následky má globálne otepľovanie na arktický ľadový príkrov. Bez pomoci ľadoborcov sa plavidlá bez problému dostali do miest, kde by to ešte pred pár rokmi bolo nemysliteľné.
Niektoré štúdie ukazujú, že zmeny v Arktíde majú vplyv aj na takzvané jet streamy čiže tryskové prúdenia, ktorá vo veľkej miere ovplyvňujú počasie v Európe, Ázii i Spojených štátoch. Z časti sú zrejme zodpovedné za aktuálne ničivé požiare v Kalifornii, tvrdí meteorológ z NOAA James Overland.
"Arktída bola vždy považovaná za chladničku planéty. Teraz však niekto nechal dvere chladničky otvorené," povedal Mathis pre BBC. Klimatológovia z celého sveta aktuálnu správu NOAA oceňujú. "Nové dáta všeobecne zodpovedajú dlhodobým trendom a sú dôkazom, ako otepľovanie poháňa veľké zmeny v Arktíde," uviedol Richard Alley z Pennsylvania State University.