Ozónová diera je oblasť nad Antarktídou s prudko zníženou koncentráciou ozónu v stratosfére v dôsledku znečistenia ovzdušia. Plyn, ktorý sa skladá z troch atómov kyslíka, je pri zemskom povrchu toxický, ale vysoko v atmosfére odráža nebezpečné ultrafialové lúče.
V roku 1985 vedci po prvýkrát odhalili dieru v ozónovej vrstve a zistili, že je spôsobená chlórom a brómom, ktoré sa často nachádzajú v chlórofluorokarbónoch (CFC), čo sú zlúčeniny používané ako chladivá. V roku 1987 inicioval Montrealský protokol vyraďovanie týchto chemikálií. Ako postupne opúšťajú atmosféru, ozónová diera sa uzdravuje a vedci očakávajú, že sa do roku 2070 vráti do pôvodnej veľkosti z 80. rokov, píše server Space.
Prirodzená variabilita ovplyvňuje tento liečebný proces. "Antarktická ozónová diera bola v tomto roku mimoriadne slabá," uviedol vo vyhlásení Paul Newman, vedec z Goddardovho letového centra NASA v Marylande.
Počasie a ozón
V hornej atmosfére sa rozkladajú CFC, čím sa uvoľňuje chlór, ktorý reaguje s molekulami ozónu - reakcia, ktorá vytvára kyslík a oxid uhoľnatý. Podobné reakcie sa vyskytujú pri použití brómu. Polárne stratosférické mraky, ktoré sa tvoria v chladných teplotách, urýchľujú tento proces tým, že poskytujú povrchy pre reakcie, ktoré sa vyskytnú. To je dôvod, prečo sa ozónová diera v zime na južnej pologuli zhoršuje.
Vyššie teploty stratosféry na druhej strane umožňujú, aby ozón zostal v atmosfére stabilnejší, čo znamená, že udržiavajú ozónovú dieru menšiu na medziročnej báze. Tento rok 11. septembra NASA merala maximálny rozsah diery na úrovni 19,6 milióna kilometrov štvorcových.
Bol menší ako v roku 2016, keď bol maximálny rozsah 22,2 milióna kilometrov štvorcových. Podľa NASA sa priemerný maximálny rozsah ozónovej diery od roku 1991 pohybuje okolo 25,8 milióna kilometrov štvorcových.
Historicky vysoká
Vedci však uviedli, že dva roky nižšieho rozsahu než je obvyklý rozsah ozónovej diery nie je znakom toho, že ozónová vrstva sa hojí rýchlejšie, než sa očakávalo. Namiesto toho je to vedľajší účinok Antarktického víru - nízkotlakového systému, ktorý sa otáča v smere hodinových ručičiek nad najjužnejším kontinentom.
Pomocou nástroja s názvom Dobsonov spektrofotometer výskumníci NASA pravidelne monitorujú koncentráciu ozónu v Antarktíde. Koncentrácia ozónu 25. septembra dosiahla minimálne 136 Dobsonových jednotiek, čo je najvyššie minimum od roku 1988. Avšak táto koncentrácia je stále nízka v porovnaní so 60. rokmi, kým ľudské zmesi vytvorili ozónovú dieru. V tomto desaťročí boli koncentrácie ozónu v Antarktíde v rozmedzí od 250 do 350 Dobsonových jednotiek.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
