Intenzita a rozsah sucha sú dnes globálne a nepretržite monitorované viacerými inštitúciami, jednou z nich je napríklad španielska SCIS. Nepriaznivú situáciu znázorňuje aj aktuálna mapa sucha vo svete.
"V posledných šiestich mesiacoch sú suchá napríklad v južnej a strednej Európe, na Balkáne a Ukrajine, v Kanade, Pakistane, v častiach Indie a Brazílie a vo východnej a južnej Afrike. Našťastie sa tento rok mierne suchá neodrazili na poklese úrody v žiadnej významnej krajine vyvážajúcej potraviny," informuje odborník.
Z hľadiska humanitárnych dôsledkov je podľa Mesíka najhoršia situácia v Afrike. Agentúra Reuters priniesla minulý týždeň správu, že vo Východnej Afrike hrozí smrť hladom viac ako 800-tisíc deťom, a to v priebehu najbližších týždňov, maximálne mesiacov. Jedlo, vodu a ďalšiu pomoc podľa UNICEFu v dôsledku dlhého sucha a konfliktov potrebuje len v Južnom Sudáne, Somálsku, Etiópii a Keni viac ako 15 miliónov detí.
“Vidíme deti vychudnuté na kosť a kožu, skoro kostričky, ležiace v bolestiach na nemocničných lôžkach... Vidíme matky neschopné dojčiť, lebo sú samé podvyživené," povedal o situácii regionálny riaditeľ organizácie World Vision.
Mesík vysvetlil aj to, čo všetko ovplyvňuje mieru sucha. "Sucho je výsledok pomeru úhrnu zrážok a ich vyparovania. Ak je zrážok málo, (prípadne aj nárazovo naprší veľa vody, ale hneď aj odtečie počas búrok) a odpar je vysoký, lebo je príliš teplo, máme sucho. Ak taký stav trvá počas vegetačného obdobia rastlín, vedie to k neúrode. Ak ale trvá dlhodobo, sú dôsledky oveľa vážnejšie – pôdy vysychajú do väčšej hĺbky, praskajú a podliehajú erózii, klesajú hladiny podzemných vôd, vysychajú lesy aj studne. V extrémnej situácii sa behom pár rokov môžu polia premeniť na prachové púšte," varuje.
A čo môžeme očakávať v budúcnosti? Vyššie teploty, nerovnomerné zrážky a ubúdanie snehu v dôsledku globálneho otepľovania budú viesť v celej Európe k častejším a horším epizódam sucha. "Ich dôsledkami budú neúrody, ale aj vysychanie lesov, šírenie lesných požiarov, šírenie škodcov a mnoho iných javov. Klíma na Slovensku sa bude z historického pohľadu nebývalo rýchlo meniť na subtropickú – ten proces už beží, vieme, že na Spiši a severe Slovenska, kde sa kedysi darilo len zemiakom, sa dnes pestuje obilie a podobne."
Regióny na juh od nás, napríklad na Balkáne alebo Apeninskom polostrove, ale aj v susednom Maďarsku, budú vysychať ešte rýchlejšie ako južné Slovensko a budú vystavené procesu premeny na púšť, čiže dezertifikácii. "V podstate Sahara za života nás a našich detí „preskočí“ Stredozemné more. Ľudia budú migrovať z juhu Európy na sever. Ak budú môcť. V trópoch a subtrópoch to bude ešte horšie, lebo tie sú „na hrane“ už pri súčasných teplotách," prezrádza Mesík.
Toto všetko sa ale podľa neho nebude diať postupne, lineárne, ale v skokoch. "Vždy po ďalšej epizóde extrémnych súch, horúčav alebo búrok sa hranice možného o kus posunú," uzatvára.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
