Väčšinou nám o danom človeku mnohé napovie jeho titul, aj keď ani ten nie je jasnou známkou vysokej inteligencie. Podľa odborných výskumov však existujú aj ďalšie zaujímavé faktory, ktoré môžu prezrádzať, že vaša inteligencia presahuje hranice priemernosti. Zistite, či sa niektorý z prekvapivých vedecky overených príznakov múdrosti nevzťahuje aj na vás, píše idnes.cz.
Ste prvorodený
Ak ste najstaršie dieťa, môžete si gratulovať. Štúdia vedcov z univerzity v Edinburghu totiž ukázala, že prvorodené deti vykazujú vyššie výsledky v testoch IQ, ako u ich mladších súrodencov. Zdá sa vám zvláštne, že by mohla existovať korelácia medzi prvorodenosťou a výnimočnosťou?
Výskumníci sledovali päť tisíc detí od ich narodenia až do veku 14 rokov a každé dva roky posudzovali, ako deti čítajú, píšu a riešia obrázkové slovné testy. Zistili, že aj keď rodičia, ktorí mali viac potomkov, venovali každému dieťaťu rovnakú emocionálnu podporu, prvorodené dostávali viac úloh, ktoré prispeli k zlepšeniu ich myslenia.
Navyše rodičia so svojimi mladšími deťmi trávili menej času účasťou na aktivitách, zameraných na podporu inteligencie, ako je čítanie a hranie na hudobných nástrojoch, ako so svojimi prvorodenými deťmi. Rodičia tiež majú tendenciu jednať so staršími deťmi ako s partnermi a prvorodení tak preberajú viac zodpovednosti než ich mladší súrodenci.
Nadávate a hovoríte sprosto
Hulvátstvo a sprosté nadávky si väčšina ľudí síce spojí s návštevníkmi lokálov štvrtej cenovej kategórie, ale napodiv toto jadrové vyjadrovanie môže podľa vedcov niekedy ukazovať aj na zvýšenú inteligenciu. Na spojitosť medzi nadávkami a múdrosťou upozornila štúdia odborníkov z Marist College v New Yorku.
V tejto štúdii vedci požiadali dobrovoľníkov, aby zo seba vychrlili (či už ústne alebo písomne) čo najviac slov, týkajúcich sa rôznych kategórií, ako sú obscénnosti, zvieratá a slová, ktoré začínajú určitým písmenom. Po vyhodnotení výskumu odborníci zistili, že jedinci, ktorí dokázali spísať najviac každodenných pojmov, do svojich zoznamov zahrnuli tiež viac sprostých slov.
Výskumní pracovníci si to vysvetľujú tým, že nadávky zvyšujú slovnú zásobu a správne používanie širokej škály slov je známkou zvýšených intelektuálnych schopností.
Máte zvrátený zmysel pre humor
Možno máte niekedy zlé svedomie, že občas niekoho naštvete svojím čiernym zmyslom pre humor. Avšak ľahko zdeformovaný zmysel pre humor, ktorý zďaleka nie každý pochopí, môže podľa nedávneho výskumu rakúskych vedcov ukazovať na vyššiu inteligenciu.
Rakúski vedci požiadali viac ako 150 ľudí, aby vyhodnotili karikatúry "čierneho humoru". Potom odborníci zmerali ich verbálnu a neverbálnu inteligenciu, výkyvy nálad a agresivitu. Účastníci štúdie, ktorí uprednostňovali extra vulgárne vtipy, mali vyššiu úroveň oboch druhov inteligencie a boli menej agresívni než ľudia, ktorí preferovali tradičnejšie formy humoru.
Podľa vedcov je to tým, že pre pochopenie zvráteného vtipu potrebujeme zapojiť všetku duševnú silu, čo nie každý dokáže. Čierny humor je totiž oveľa zložitejší ako typický vtip, takže o ňom musíte o trochu viac premýšľať, aby ste ho dokázali oceniť.
„Nerada dávam veci a ľudí do škatuliek. Z praxe však môžem podotknúť, že vysoko inteligentní ľudia si hľadajú filmy, hudbu a všetko okolo s obrovskou hĺbkou, s veľkou dávkou filozofických úvah. Čas od času sú označovaní za čudákov a ich humor je nie každým prijatý a pochopený. Disponujú zvyčajne výrazným zmyslom pre humor (niekedy neobvyklým)," hovorí Lucia Mucalová, terapeut pre deti, rodiny a medziľudské vzťahy.
Vaša matka trpela tehotenskou nevoľnosťou
Nepríjemné nevoľnosti v tehotenstve sa nevyhnú takmer žiadnej budúce matke, ale ich intenzita môže byť ukazovateľom inteligencie ich potomka. Vedci z Toronta v Kanade vo svojej štúdii sledovali budúce matky počas tehotenstva a potom aj ich deti po pôrode.
Odborníci zistili, že ženy, ktoré v tehotenstve viac trápili ranné nevoľnosti, majú častejšie deti, ktoré následne získali vyššie skóre v niektorých testoch inteligencie než deti matiek, ktoré netrávili svoje rána sklonené nad toaletou.
Vedci si tento jav dávajú do súvislosti s hladinami tehotenských hormónov, ako je estradiol a prolaktín. Ženy s rannou nevoľnosťou vystavujú svoje deti vyšším hladinám týchto tehotenských hormónov, čo môže mať za následok zvýšený vývoj mozgu plodu.
Ste nočná sova
Zostávate dlho do noci hore? Potom ste podľa výsledkov britskej štúdie múdrejší ako ľudia, ktorí chodia spať so sliepkami. Britskí odborníci vo svojej osemročnej štúdii sledovali viac ako 20 tisíc dospievajúcich osôb a došli k zaujímavému poznatku.
Ľudia s vyšším IQ s väčšou pravdepodobnosťou v dospelosti budú chodiť spať neskôr ako ich vrstovníci, ktorí nie sú takí múdri. Vedci usudzujú, že osoby s vyššími kognitívnymi schopnosťami sa vyvinuli tak, aby dokázali zvrátiť svoj prirodzený cirkadiánný rytmus - vnútorné hodiny, ktoré ich tlačili k tomu, aby si išli skôr ľahnúť.
Naši predkovia inštinktívne spali v noci, aby sa vyhli nočným dravcom, ale inteligentní, moderní ľudia sa vyvíjali aj za týchto rizík a prispôsobili sa k využívaniu nočných hodín, čo naši predkovia nemohli. Či už chodíte spať pred polnocou alebo po polnoci, majte na pamäti, že väčšina dospelých potrebuje najmenej 7 až 8 hodín spánku, aby mohla nasledujúci deň správne fungovať.
Ste radi osamote
Nie je vám po chuti ruch veľkomesta, neradi navštevujete oslavy a večierky a určite sa nepobavíte v preplnenom bare? Aj tieto známky introverzie môžu prezrádzať zvýšenú inteligenciu. Britská štúdia, ktorá sa zamerala na sledovanie 15 tisíc dospelých, ukázala, že ľudia s vysokou mierou inteligencie sú menej spokojní, keď žijú v husto osídlenej oblasti, ako je veľké mesto.
Títo jedinci navyše nahlásili vyššiu životnú spokojnosť, keď mohli tráviť menej času socializovaním sa so svojimi priateľmi, než ľudia s nižším IQ. Introvertný spôsob myslenia sa vyvinul spolu s evolúciou - naši predkovia žili v zopätých kmeňoch a socializácia bola často nevyhnutná k prežitiu, vysvetlili výskumníci.
Vysoko inteligentní ľudia sa však zrejme vyvinuli nad rámec tejto podpory, čo znamená, že sa môžu prispôsobiť našej rýchlo sa meniacej spoločnosti, bez ohľadu na svojich vrstovníkov. Podľa skúseností psychologičky Lucie Mucalovej mnoho vysoko inteligentných ľudí vníma svoju inteligenciu ako obtiaž. Ako niečo, čo nie je prijímané spoločnosťou.
„Veľakrát v praxi riešim príbehy, kedy veľmi inteligentný človek nevidí význam, prečo by mal žiť. Už aj deti niekedy poukazujú na to, že sú samy, že ich rovesníci nechcú vziať medzi seba, alebo sa ich veľmi inteligentné dieťa stráni, pretože ho hry a činnosti rovesníkov nebavia, nenapĺňajú a radšej trávia čas s ľuďmi omnoho staršími, s ktorými si vlastne majú čo povedať. Samozrejme potom logicky prichádza samota. Keď mi nič okolo nestačí, tak sa programovo naučím vypĺňať svoj život sám, bez posudzovania, porovnávania. Samota je im niekedy najlepším spoločníkom. Ale však aj tu platí, že je to individuálne," uviedla terapeutka Mucalová.
Na stole máte neporiadok
Dobrá správa pre večných bordelárov - ak sa na vašom stole neprehľadne hromadí veľa vecí, možno ste múdrejší ako ostatní. Chaotické prostredie totiž podľa výskumu vedcov z University of Minnesota podporuje kreatívne myslenie. V jednom experimente psychológovia požiadali asi 50 účastníkov, aby navrhli nové spôsoby použitia loptičiek na stolný tenis.
Ľudia, ktorí mali za úlohu premýšľať v neusporiadaných miestnostiach, kde knihy a papiere ležali všade naokolo, prišli s rovnakými nápadmi, ako osoby v uprataných izbách. Avšak ich názory boli nezávislými sudcami považované za podstatne zaujímavejšie a kreatívnejšie.
V ďalšom pokuse vedci dali účastníkom prieskumu možnosť voľby medzi novým a zavedeným produktom. Ľudia, ktorí boli obklopení neporiadkom, si častejšie vyberali nový produkt, čo podľa vedcov signalizuje, že neorganizované priestory povzbudzujú ľudí, aby sa oslobodili od konvenčného myslenia a vyskúšali nové veci.
„Vysoko inteligentní jedinci dokážu veľmi dobre a rýchlo riešiť logické a analytické úlohy, môžu byť fascinovaní slovami a rečou a používajú netradičné pojmy a jazyk. Negatívnou stránkou môže byť tendencia veci prílišne analyzovať na úkor reálnej aktivity. Často ide o nezávislé osoby s originálnym myslením. Môže sa stať, že neuznávajú autority. Môžu mať zníženú emočnú inteligenciu. Môže sa objaviť extrémna citlivosť, extrémne prežívanie emócií," dodáva psychologička Lucia Mucalová a upozorňuje, že veľa nadaných ľudí, ktorí neporozumejú svojmu daru, môžu prežiť nenaplnený život plný smútku, inakosti a izolovanosti.