Marečku, podajte mi smartfón. Plusy a úskalia starnutia

Staroba je niečo, na čo sa veľká časť z nás neteší. Prečo vlastne? Sme determinovaní vlastnou skúsenosťou s postavením dôchodcov a starších ľudí u nás, ktorá sa najmä krátko po Nežnej v niektorých ohľadoch značne zhoršila? Je to vedomie, že nás vďaka nášmu vo všeobecnosti nestriedmemu životnému štýlu pravdepodobne mnohých čaká staroba v tieni chorôb, bolestí so zásobníkom na lieky na stole?

Alebo si aj vďaka čoraz väčšiemu drobeniu rodín a individualizmu uvedomujeme, že na nás v dôchodku nielen nebude mať kto robiť (pretože súčasný dôchodkový systém onedlho bude mlieť z posledného), ale že sa o nás nebude mať a chcieť kto postarať?

Ktovie, v každom prípade pohľad na starnutie sa nevyhnutne mení. A to predovšetkým z rýdzo praktických dôvodov: v roku 2060 bude takmer tretina obyvateľstva Európskej únie vo veku nad 65 rokov a počet ľudí nad 80 rokov sa má takmer strojnásobiť na úroveň 12 percent.

Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa celosvetovo do roku 2050 počet ľudí na 60 rokov vyšplhá na 22 percent, čo bude znamenať, že po prvýkrát v histórii ľudstva bude na zemeguli viac starých ľudí ako detí a tínedžerov do 14 rokov.

Celá planéta starne a tento proces sa momentálne už humánnymi spôsobmi nedá zvrátiť. Obchodníci to už pochopili. Kým ešte pred desiatimi-pätnástimi rokmi reklamy pre seniorov (ak sa vôbec objavili) ponúkali maximálne masti proti bolesti či lepidlá na zubnú náhradu, dnes na nich cieli široká ponuka inkontinenčnými pomôckami začínajúc a všemožnou kozmetikou či exkluzívnymi zájazdmi do cudziny zďaleka nekončiac.

Štáty a dokonca aj mestá si začínajú uvedomovať, že chtiac-nechtiac budú musieť s týmto trendom rátať a zápasiť. V ideálnom prípade sa naň pripraviť a následne z potenciálu starších ľudí čerpať. Lebo i o tom sa, konečne, začína hovoriť. Že starší ľudia nie sú len nutne osemdesiat- a viacroční starci, ale aj v mnohých ohľadoch aktívni ľudia, ktorí majú čo ponúknuť – či už z mentálnej a skúsenostnej, ale napríklad i z finančnej stránky.

Sme preľudnení a budúcnosť populácie je ohrozená. Čo je kľúčom k záchrane?

Seniorom vstup zakázaný

Hoci sa nebudeme zaoberať vyslovene medicínskou stránkou, je dobré si pripomenúť, že starnutím označujeme prirodzený fyziologický proces každého živého organizmu počínajúc jeho narodením a končiaci smrťou. Prečo vlastne starneme? Vysvetliť sa to pokúša rad vedeckých teórií.

Poškodzujú mitochondrie („bunkové elektrárne“) takzvané voľné radikály? Hromadia sa v nás mutácie DNA, ktoré telo s pribúdajúcimi rokmi čoraz menej stíhajú opravovať? Skracujú sa pri každom delení našich buniek koncové štruktúry chromozómov (takzvané teloméry), takže je celkový počet bunkových delení obmedzený? Otravujú sa naše telá postupne počas života splodinami metabolizmu a škodlivými látkami zo životného prostredia? Alebo sa to deje všetko naraz?

Veda zatiaľ nemá na túto otázku jednoznačnú odpoveď, v každom prípade bádanie pokračuje a výskumníci sa snažia všemožne objaviť formulu či gén, ktoré by nám vedeli životy predĺžiť. Alebo minimálne zvýšiť kvalitu toho, ktorý je nám nadelený (a ktorý sa aj vďaka zvyšujúcej sa životnej úrovni a možnostiam medicíny neustále predlžuje).  Pretože paradoxom je, že na jednej strane sa snažíme starnutie za každú cenu odď...