Záhada osudového stretnutia očí. O láske na prvý pohľad z pohľadu vedy a praxe

Je tu máj, lásky čas. Obdobie najťažšieho zúfalstva všetkých, ktorým nevyhovuje samota a chceli by si nájsť partnera či partnerku. V médiách a vo všetkých možných zákutiach internetového sveta sa píše o láske. Najväčšie depresie vyvolávajú články o láske na prvý pohľad. Teda o tom, čo väčšina nikdy nepoznala, ale hanbí sa to priznať.

Nikto predsa nebude kamarátkam hovoriť: „Ja som si Samka vzala, pretože som po troch rokoch na zoznamke bola totálne zničená, všetci chlapi mi pripadali nemožní, jeho poznám zo základky, potom mi chodil opravovať bojler, ten sa stále kazil, on bol taký trpezlivý, tak som si povedala, že to s ním skúsim, no je to nuda, ale lepší nejaký chlap ako žiadny.“

Vzťahy, ktoré nás dusia: Za lásku netreba vždy bojovať. Ani za partnerskú, ani za tú v rodine

Princ a Popoluška

Nie, toto sa rozhodne nehovorí. Vhodnejšia formulácia je: „Sedela som pri bare, on tiež. Díval sa na mňa, keď sa naše pohľad stretli, bolo mi jasné, že sa niečo deje, ešte nikdy som nič také necítila, keby mi to niekto rozprával, neverila by som, že sa to môže stať, ale bola to láska na prvý pohľad.“

Úplne najťažšie je čítať o láske na prvý pohľad medzi známymi a úspešnými ľuďmi, ideálne o prípadoch podobných tomu, keď Popoluška zbalila princa. To si potom človek začne myslieť, že niečo také môže stretnúť aj jeho, čo je začiatok cesty k tomu, aby bol naďalej sám.

„Nevedela som, že je to dánsky princ. Potriasli sme si rukami, dali sa do reči a rozprávali sa. Dlho. Prišiel s priateľmi a predstavil sa mi ako Fred z Dánska. O hodinu a pol ku mne niekto prišiel a pýtal sa, či viem, čo sú títo ľudia zač,“ rozpráva v rozhovoroch dánska kráľovná Mary.

Vo chvíli, ktorú opisuje, bola Mary Donaldsonová, žila v Sydney a vyšla si do baru, kam ju vzala kamarátka. Tú zase pozval niekto, kto sa poznal s partiou mladých aristokratov, ktorí si do Austrálie vyrazili na olympiádu. Z náhodného stretnutia Mary a Freda bola láska na prvý pohľad, ktorá sa skončila tým, že sa z Mary stala kráľovná.

„Kamarát nám dohovoril rande naslepo. Hovoril, že pozná príjemného muža, ale netušila som, kto to je. Veľa som o ňom nevedela. Jediné, na čo som sa známeho spýtala, bolo: A je milý? Pretože keby nebol, nemalo by rande zmysel. Potom sme obaja od prvého stretnutia vedeli, že sme jeden pre druhého tí ...