Homosexuáli a bisexuáli predstavujú evolučnú záhadu. Majú pre svoje správanie zjavné genetické dispozície. Pri pohlavnom styku s osobami rovnakého pohlavia však nesplodia potomkov, čo je z hľadiska odovzdávania vlôh ďalším generáciám zásadný handicap.
Podľa zákonitostí evolúcie by mali vlohy posilňujúce sklon k homosexualite a bisexualite z populácie vymiznúť. Nič také sa však nedeje a tieto varianty DNA tvoria neoddeliteľnú súčasť dedičnej informácie ľudstva po dlhé tisícročia. To znamená, že so sebou nesú evolučné výhody, ktoré nad všetkými handicapmi prevážia.
Dedičné vlohy spojené s homosexualitou a bisexualitou sú často predmetom búrlivých diskusií. Tie sa rozhoreli už pred rokmi, keď americkí genetici prisúdili vlohy pre homosexuálne správanie mužov génom nachádzajúcim sa na pohlavnom chromozóme X, ktorý odovzdávajú synom ich matky.
Muži s nimi síce dedia výrazne znížené vyhliadky na splodenie vlastného dieťaťa, ale ženám tie isté vlohy zaistia vyššiu plodnosť. „Gény pre mužskú homosexualitu“ tak ženám „pomáhajú“ a mužom naopak „škodia“. Výsledný efekt je však v rámci populácie pozitívny, a vlohy sa v nej preto udržia....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.