Presne 122 rokov a 164 dní – takého požehnaného veku sa dočkala Jeanne Calmentová z francúzskeho mesta Arles. Keď v auguste 1997 zomrela, stala sa oficiálne najstaršou ženou planéty, ktorej vek bol spoľahlivo doložený, uvádza český magazín Víkend DNES.
Prekonáte ju? Teoretický limit dĺžky ľudského života vraj leží niekde okolo 125 rokov. Prečo vlastne starneme? To sa zatiaľ poriadne nevie. Podľa jednej teórie za to môžu takzvané voľné radikály, poškodzujúce mitochondrie v našich bunkách.
Iní vedci sú presvedčení, že podstatou starnutia je hromadenie mutácií DNA a ďalších chýb, ktoré telo nestíha opravovať. Ďalší odborníci tvrdia, že pri každom delení našich buniek sa skracujú koncové štruktúry chromozómov. Celkový počet bunkových delení je obmedzený, a ako sa postupne vyčerpáva, chátrame. Smrti sa nevyhneme. Ale môžeme ju oddialiť.
Problémy preventívok
Na otázku, kedy a ako sa môžeme dožiť 200 rokov, odpovedali aj odborníci, ktorí sa zúčastnili na jesennej konferencii ITAPA v Bratislave. Podľa nich je ťažké predpovedať, či to bude až toľko, ale zhodli sa na tom, že by sa dĺžka života mohla výrazne predĺžiť už v dohľadnom čase.
„Onedlho sa dožijeme veľa rokov, pretože technológie, ktoré nám výrazne vedia pomôcť najmä na Slovensku, už dávno vymyslené sú. A dokonca sú aj lacné. Čaká nás veľká revolúcia, pretože dva zabijaky, ktorými sú kardiovaskulárne ochorenia a rakovina, budeme vedieť veľmi skoro a rýchlo zachytiť, a to je kľúč. Na to treba revolúciu, ale nie tú technologickú, ale skôr v myslení lekárov a, samozrejme, v myslení samotných ľudí,“ uviedol Peter Celec z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Najväčší problém, ktorý Slovensko podľa neho má, je, že ľudia nechodia na preventívne prehliadky. A aj keď na ne prídu, neznamená to, že im ich dobre urobia. „Potom ešte musíme pochopiť patogenézu chorôb. Nemusíme všetkých a vzácnych, ale tých najčastejších. Mňa počas študentských čias učili, že 95 percent diagnózy je anamnéza,“ vysvetlil Celec.
To znamená, lekár by sa mal s pacientom rozprávať, identifikovať jeho symptómy, pretože ak bude čakať, kým bude mať symptóm z hypertenzie alebo z nádoru, už bude neskoro. Celec dodal, že našťastie sa medicína už posúva do sféry merania tlaku a robenia skríningov nádorov, ktoré budú možno ešte také malé, že pacient nebude potrebovať nákladnú liečbu, čím ušetrí náklady zdravotníckemu systému.
Prevencia sa podľa molekulárneho genetika Tomáša Szemesa dá určite robiť aj trocha ináč, komfortnejšie. „Ľuďom sa možno nechce robiť skríning na jednotlivé nádorové ocho...
Zostáva vám 85% na dočítanie.