Mykológ Jan Borovička: Niektoré huby, ktoré sa bežne považovali za jedlé, sú teraz podozrivé

Ako hodnotíte tohtoročnú hubársku sezónu? Je výrazne slabšia ako po iné roky alebo sú rozdiely zanedbateľné?

Áno, tento rok je to slabé. Priebeh teplôt na začiatku roka bol trochu zvláštny a potom bola časť jari suchá. Na rast húb má vplyv celý rad faktorov, ktorým nie celkom rozumieme, ale negatívne sú vždy nízke zrážky a veľké kolísanie teplôt.

Platí teda jednoduchá predstava a zároveň rovnica, že keď prší, tak rastú?

Je to základný predpoklad, ale nie je to všetko. Môžeme špekulovať, že je dôležité aj rozloženie zrážok na jar, keď sa rozvíja podhubie. Na konci leta a začiatkom jesene ide hlavne o dažde. Jesenné huby už sú na chlad adaptované. A

le ono je to s tými faktormi zložitejšie, v skutočnosti u nás neexistuje nejaké dlhodobé pozorovanie toho, ktoré z nich majú na rast húb vplyv a aké podmienky by boli optimálne. Okrem toho, každý rok sa viac či menej darí tomu či onomu druhu. Predpovedať rast húb je pre nás tak trochu ako veštenie z krištáľovej gule.

Toxikológ: Muchotrávku červenú dostávali vojaci namiesto alkoholu, moji študenti si z nej musia odhryznúť

Pozorujete nejakú zmenu v správaní „moderných“ hubárov?

Určitú zmenu priniesli sociálne siete. Hubári majú dnes napríklad cez facebookové prostredie väčšiu možnosť zisťovať, či huby rastú. A tiež sa tam môžu radiť, čo našli. Na sociálnej sieti je dnes už aj mykologická poradňa, ktorá hubárom umožňuje rýchly kontakt s odborníkom.

Existujú aj mobilné aplikácie na určovanie húb: hubári ich majú, skúšajú ich – ale zatiaľ spoľahlivé nie sú, môžu byť len určitým vodidlom. Možno sa dlhodobým používaním vybrúsia. Predtým mali hubári svoje miestečká, o ktorých nikomu nehovorili. Dnes ľudia zdieľajú na Facebooku či Instagrame obrázky a údaje o dobrých náleziskách.

Nevedie to potom k pustošeniu takých miest, kde sa to hubami len tak hemží? Alebo teda hemžilo sa.

Múdry hubár svoje miesta neprezrádza. Stáva sa, že ľudia síce zdieľajú svoje hubárske úspechy na sociálnych sieťach, ale uvádzajú fiktívne oblasti nálezu. Ale je tu rozdiel v tom, že predtým, keď sa človek chcel dostať do nejakej komunity a k niektorým informáciám, vyžadovalo to dlhší čas a úsilie. Dnes sa k tomu na internete dostanete takmer na jedno kliknutie.

To sa netýka len húb, ale trebárs aj mineralogických lokalít. Pred desiatimi-dvadsiatimi rokmi, keď ste sa chceli dostať na nejakú mineralogickú lokalitu, trvalo dlho zistiť, kde je, ako sa tam dostať, čo sa tam dá nájsť – dnes je to všetko na internete. Takže tie lokality sú známe a tiež veľmi extenzívne vyzbierané… A s lokalitami vzácnych húb je to v určitom zmysle podobné....