Medzi ochranármi má povesť „ducha karpatského lesa“. Zahliadnuť ho vo voľnej prírode je veľmi ťažké, pri mapovaní jeho života a migrácie preto pomáhajú fotopasce. Keďže každý z nich je svojou škvrnitosťou jedinečný, môžeme život štetinatouších krásavcov a krásavíc sledovať podrobne. A sú to veru fascinujúce videá.
Fúz od teplej krvi
mám pána boha v kožuchu/keď sa naťahujem/cítim na chrbte/jeho napnuté prsty // vo svalstve mojich nôh/kráča tichšie/než okrúhly mesiac/po prikrčenom nebi // neplašme konáre/vietor/nám v papuli trepoce // krídlom hlúpeho vrabca // oblizujem si fúz/od teplej krvi/s prižmúrenými očami spievam/chválospev o dobrom bohu
Báseň od Poľky Haliny Poświatowskej nesie názov Kocúr, no stačilo by vrabca zameniť za srnu či zajaca (alebo jelenicu či diviaka – ťažko tomu uveriť, no i tých dokáže pri päťkrát nižšej hmotnosti uloviť) a vznikol by nám výstižný portrét rysa ostrovida, pôvabnej a mnohými unikátnymi schopnosťami nadanej bytosti. Jediný, kto mu ten chválospev kazí, sme my, ľudia. Ale k tomu sa ešte dostaneme.
„Kým vidieť rysa je náročné, sám rys je verný svojmu menu,ostrovid‘. Za denného svetla dokáže spozorovať myš vo vzdialenosti 70 metrov...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.