Na úvod spolu so serverom Big Think pripomeňme, že prístup k očiste sa počas histórie a naprieč kultúrami líšil, píše Xman.cz. Kým moslimovia a hinduisti si vypracovali sofistikované umývacie rituály, kresťania k nej boli veľmi podozrievaví.
Mali za to, že kúpeľ vystavuje organizmus riziku ochorenia a že dostatočným opatrením je vymeniť si raz za čas spodnú bielizeň.
Doba sa však zmenila a moderná západná spoločnosť očiste kože a hygienickým prostriedkom prepadla. Podľa Hamblina, lekára odboru verejného zdravia z univerzity v Yale a prispievateľa magazínu The Atlantic, to prináša negatíva. Je to podľa neho nezdravé, nákladné a ochudobňuje nás to o čas.
Jeho hygienický minimalizmus sa podľa denníka The Guardian vyvíjal postupne a najprv z rýdzo praktických dôvodov, presťahoval sa, začal pracovať na svojej kariére spisovateľa a potreboval ušetriť peniaze, priestor v byte a nakoniec i čas.
Lenže potom sa začal zaujímať o mikrobióm, trilióny mikróbov, ktoré s nami v symbióze žijú v našich črevách a na našej koži.
O to, ako sa tie mikroskopické organizmy starajú o náš imúnny systém, ako nás chránia pred patogénmi, ako znižujú riziko porúch, ako sú ekzémy.
Ničiť ich nemusí byť najlepší nápad, súdi stále viac odborníkov. A čím viac Hamblin tému študoval, tým viac oným smerom uvažoval tiež.
Výsledok? Jeho nová kniha Dočista: nová veda o koži a krása toho robiť menej môže začať onou šokujúcou vetou: "Pred piatimi rokmi som sa prestal sprchovať."
Rovno však, vzhľadom na imperatívy covidovej doby, zdôraznime, že umývať ruky si samozrejme neprestal.
Ostatne poznamenajme, že akokoľvek je naša spoločnosť posadnutá mydlami, šampónmi, krémami a voňavkami, rad ľudí si podľa denníka The Guardian nevie umývať správne ruky, a predovšetkým si ich neumýva, keď má, teda pred jedlom a po toalete.
Ruky s...
Zostáva vám 85% na dočítanie.