Všetko sa to začalo publikáciou v júli minulého roka v Cell Stem Cell, ktorá opisuje, ako môže vírus infikovať beta bunky pankreatických ostrovčekov v laboratórnom prostredí.
Šíri sa aj v pankrease
Postupne pribúdalo viac dôkazov, že vírus sa môže preniesť aj ďaleko za dýchacie cesty a pľúca. Publikácia v Nature Metabolism z februára 2021 opísala, ako sa môže replikovať v beta bunkách a šíriť sa aj do tých ďalších v pankrease.
Jednou z kľúčových úloh tohto orgánu je regulácia hladiny cukru v krvi. Váš pankreas obsahuje zhluky buniek nazývané ostrovčeky. Tie majú alfa bunky, ktoré vylučujú hormón glukagón, a beta bunky zasa inzulín.
Nízka hladina cukru v krvi vedie k uvoľňovaniu glukagónu, ktorý podporuje odbúravanie glykogénu v pečeni na glukózu, čím hladinu cukru zvyšuje.
Jeho vysoká hladina v krvi zase stimuluje beta bunky na uvoľňovanie inzulínu, ktorý potom pomáha glukóze pri prechode z krvného obehu do rôznych tkanív v tele.
Udržiavanie normálnych hladín cukru si vyžaduje správnu rovnováhu vylučovania glukagónu a inzulínu vo vhodných časoch. Nedostatok sekrécie inzulínu môže mať za následok cukrovku 1. typu.
Infikuje a mení beta bunky
Vedci pod vedením Shuibinga Chena, docenta bunkovej biológie vo Weill Cornell Medicine, teraz v novej štúdii našli kúsky koronavírusu v beta bunkách pankreasu pri pitvách ľudí s covidom.
Zdá sa, že produkovali menej inzulínu ako normálne a súčasne mohli tvoriť glukagón a ďalší proteín trypsín-1. To naznačuje, že sa zásadne zmenili vo svojom type a funkcii.
Druhá štúdia tímu Petra Jacksona, profesora mikrobiológie a imunológie na Stanfordskej univerzite, tiež našla vírus v beta bunkách pri pitvách, infikoval ich aj v laboratórnych experimentoch.
To naznačuje, že infekcia beta buniek pankreasu koronavírusom môže viesť k cukrovke podobnej diabetu 1. typu. Nie je však jasné, aké trvalé môžu byť tieto zmeny na bunkách alebo aké percento ľudí nakoniec postihnú.