Jedna z najväčších mayských osád sa skrýva v zelenej džungli. Nájdete v nej umelé rybníky, pole pre loptové hry a paláce. Ale osobitná pozornosť sa venuje pyramídam, ktoré tvoria námestia. Existuje mnoho teórií, na čo slúžili - sakrálne stavby, výskumné centrá či cintoríny. Osadu tiež prezývajú Mesto hlasov, dokonca aj šepot tam znie duto.Flickr
StoryEditor

Našli sme najstarší dôkaz mayského kalendára, tvrdia archeológovia

14.04.2022, 14:15
Autor:
ČTKČTK
Dva maľované kúsky muriva z predkolumbovského náleziska San Bartolo pochádzajú z rokov asi 300 až 200 pred naším letopočtom.

Archeológovia na severe Guatemaly našli zrejme najstarší dôkaz mayského kalendára. Dva maľované kúsky muriva z predkolumbovského náleziska San Bartolo podľa nich pochádzajú z rokov asi 300 až 200 pred naším letopočtom, doteraz najstarší dôkaz o mayskom kalendári bol z obdobia okolo roku 100 pred naším letopočtom. Uvádza sa to v štúdii zverejnenej v stredu v časopise ScienceAdvances, o ktorej informoval denník El País.

Nálezisko San Bartolo je jedinečné vďaka nástenným maľbám v tamojšej pyramíde, ktorú preto niektorí označujú za mayskú Sixtínsku kaplnku. Tisíce fragmentov muriva z pyramídy nazvanej Las Pinturas (Maľby) skúmal tím expertov desať rokov.

Vďaka rádiokarbonovej metóde identifikoval aj vek dvoch kúskov, na ktorých je bodka a linka nad hlavou jeleňa. Fragmenty podľa nich boli v rokoch 200 až 300 pred naším letopočtom súčasťou kalendára, ktorý mal 260 dní.

"Bolo to ohromujúce zistenie. Sme presvedčení, že tieto kúsky boli súčasťou mayského kalendára a označovali siedmy deň jeleňa," povedal jeden z autorov štúdie David Stuart z Texaskej univerzity. "Kúsky pochádzajú z miesta, ktoré pravdepodobne slúžilo ako astronomické observatórium alebo ako akési architektonické hodiny," dodal Stuart.

Dávni predkovia dnešných Mayov, ktorí žijú na juhu Mexika v oblasti Yucatánu av časti Guatemaly, Salvadoru, Hondurasu či Belize, vybudovali vyspelú civilizáciu, ktorá najväčší rozkvet zažívala zhruba v rokoch 250 až 900.

Mali tiež veľmi prepracovaný systém merania času založený na astronomických pozorovaniach. Používali niekoľko kalendárov na rôzne účely a ich kalendár bol tak vlastne prepletencom niekoľkých cyklov, ktoré sa neustále opakovali. Na bežné využitie mali solárny rok (haab) o 365 dňoch a na veštecké účely slúžil sakrálny rok (tzolk'in) o 260 dňoch. Tieto cykly sa po 18 980 dňoch (52 rokov) stretli a všetko začalo znova.

Na konci dlhších cyklov očakávali Mayovia nejakú katastrofu, ktorou ale mohla byť práve taká vojna, ako sucho, povodne či nálet kobyliek. V ich poňatí ale nešlo o zánik, ale o transformáciu na nový cyklus.

Z fantazijných výkladov mayského kalendára niektorí v novodobej histórii už niekoľkokrát určili dátum konca sveta. Naposledy to podľa niektorých výkladov malo byť 21. decembra 2012.

01 - Modified: 2024-06-16 06:51:06 - Feat.: - Title: Austrálsky farmár objavil kosti doteraz neznámeho vtákojaštera. Vedci nový druh pomenovali na jeho počesť 02 - Modified: 2024-06-06 09:11:26 - Feat.: - Title: Vedci objavili lebku vzácneho „hromového vtáka“. Je to len druhý nález tohto vyhynutého druhu 03 - Modified: 2024-05-28 08:15:53 - Feat.: - Title: Archeológovia našli 3200 rokov starú prekliatu tabuľku. Spomínajú v nej naši predkovia boha? Bolo by to prvýkrát v histórii 04 - Modified: 2024-05-21 07:05:00 - Feat.: - Title: Po stopách námorníkov z doby kamennej. Riskantné plavby v ručne dlabaných člnoch podnikali ľudia už v praveku 05 - Modified: 2024-04-08 09:00:00 - Feat.: - Title: Vedci našli mikroplasty v starodávnych vzorkách. Ide o prvý prípad kontaminácie archeologických nálezov
menuLevel = 2, menuRoute = science/biologia-a-chemia, menuAlias = biologia-a-chemia, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
07. júl 2024 23:17