Hoci sme vytvorili akceptovaný nástroj na jej meranie, inteligenčný kvocient jej hĺbku a komplexnosť odráža len sčasti. V skutočnosti ide o dosť tajomný a nepolapiteľný fenomén, o čom svedčí aj nespočetné množstvo jej definícií.
Kým Albert Einstein za meradlo inteligencie považoval schopnosť meniť sa, matematik a spisovateľ Nassim Nicholas Taleb zas schopnosť všímať si, čo je relevantné: „V zložitom svete spočíva inteligencia v ignorovaní nepodstatných vecí.“
Literárny velikán Jorge Luis Borges pre zmenu tvrdil, že „jedným z mien inteligencie je pochybnosť“. A čo na to psychológovia? William Lewis Stern ju v roku 1907 definoval ako „schopnosť prispôsobiť sa novým životným úlohám a podmienkam, ktoré nemožno zvládnuť naučenými zručnosťami a návykmi“.
Johannes Lindworski o dvadsať rokov neskôr zas ako schopnosť chápať vzťahy: „Človek je tým inteligentnejší, čím hlbšie vidí do neľahkej situácie a čím ľahšie chápe a postihuje súvislosti.“
Táto kvalita má však aj svoje nespochybniteľne exaktné stránky. Meranie mozgovej aktivity pomocou EEG preukázalo, že ľudia s vyšším IQ musia vynaložiť menšie úsilie na riešenie problémov ako ľudia s tým nižším.
A prinajmenšom tento moment je pre mnohých dostatočnou motiváciou nerezignovať na mentálny rozmer svojej osobnosti. Čo teda môžeme urobiť pre to, aby sme sa stali inteligentnejšími? Či nebodaj – lebo v tomto prípade je reč o top leveli – múdrejšími?
Ide to s nami dolu vodou
Na úvod neveselá správa. Po období kontinuálneho rastu nášho IQ nastal obrat. Svedčia o tom viaceré štúdie vrátane tej, ktorú vytvorili vedci z Ragnar Frisch Centre for Economic Research v nórskom Osle.
Preštudovali výsledky testov vyše 730-tisíc nórskych mužov a zistili, že tí, ktorí sa narodili v roku 1962, dosiahli výrazne vyššie skóre ako zástupcovia ročníka 1991. Najvyššie IQ namerali mužom narodeným v roku 1975.
Štúdia zahŕňala rôzne generácie z tých istých rodín a potvrdilo sa, že deti mali horšie výsledky ako ich rodičia. Vedci potvrdili, že Flynnov efekt, teda neustále stúpanie inteligenčného kvocientu, je minulosťou.
Zatiaľ nie je jasné, čo sa stalo. Autori naznačili možný súvis s environmentálnymi faktormi. „Môže to byť čokoľvek. To, čo jeme, čo dýchame, aj bežný životný štýl.“
Naznačili, že svoju časť viny môžu niesť aj technológie, ktoré za nás robia čoraz viac úloh, a v dôsledku toho sa nám znižuje inteligencia: „Je pravdepodobné, že sa zmenila výučba matematiky a cudzích jazykov. Ale je možné aj to, že trávime príliš veľa času pri smartfónoch a počítačoch.“
Trend zaznamenali výskumníci aj v ďalších krajinách, napríklad vo Veľkej Británii a Francúzsku. K podobným výsledkom dospel dokonca aj samotný James Flynn, novozélandský psychológ.
Porovnal výsledky meraní IQ dnešných 14-ročných Britov s ich rovesníkmi spred 28 rokov. Ak pochádzali z rodín zo strednej triedy, mali IQ nižšie až o šesť bodov.
Priemerne išlo o pokles približne o dva body. Vedci Richard Lynn a John Harvey pri analýze dát z rokov 1950 až 2000 prišli na ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.