Akútny, chronický, skrytý, bakteriálny, lokálny, nekontrolovateľný... ale aj celkom normálny. Zápal má mnoho podôb a prívlastkov. A rovnako pestrá je aj „ponuka“ toho, čo ho môže vyvolať alebo sprevádzať.
Pozrite si v galérii, ako sa napríklad prejavujú zápaly v bruchu:
Kedy nás zápal lieči a kedy ničí? A prečo je hranica medzi oboma polohami taká tenká a nejednoznačná zároveň?
Kým sa pustíme do pátrania po odpovediach aj na tieto otázky a odkrývanie ďalších (a neraz nečakaných) súvislostí, pripomeňme si ústami imunológa a alergiológa Petra Pružinca, že ide o vec bežnú a v podstate želateľnú.
„Zápal je fyziologický pochod organizmu, ktorý je jedným z obranných mechanizmov imunitného systému. Prebiehajú pri ňom reparačné mechanizmy poskladané z bunkových procesov v mieste, kde vznikol nejaký infekt, kam vnikla baktéria alebo vírus, ktoré následne poškodzujú tkanivo,“ povedal v rozhovore pre HN magazín.
„Keď to zjednodušíme, znamená to, že do daného miesta dorazia bunky imunitného systému produkujúce cytokíny,“ pokračuje vedúci Katedry klinickej imunológie a alergológie Slovenskej zdravotníckej univerzity.
Cytokíny sú látky plniace funkciu akýchsi spojárov nášho organizmu. Tieto malé „potvorky“ majú v moci zápal vyvolať, posilniť, ale aj utlmiť. Ako to celé prebieha?
Zápalové proteíny
„Cytokíny sú proteíny alebo glykoproteíny nízkej molekulovej hmotnosti, ktoré svoju biologickú aktivitu uplatňujú väzbou na svoj špecifický receptor. Predstavujú určitú dorozumievaciu reč medzi bunkami, avšak nielen medzi bunkami imunitného systému, ale aj bunkami imunitného systému a nervového alebo endokrinného systému a ďalšími bunkami,“ vysvetlila pred časom pre HN magazín Mária Bucová z Imunologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Cytokíny by sme mohli prirovnať k vojakom. Predstavte si, že každá bunka nervového či endokrinného systému má na sebe akúsi telefónnu búdku – receptor.
Keď k nej dorazí cytokín, obrazne povedané zdvihne slúchadlo a dovnútra bunky zavolá rozkaz alebo dôležitú informáciu zo štábu.
Takéto receptory sa nachádzajú aj na povrchoch ciev a rôznych tkanív. Bunky však netvoria len jeden cytokín, naraz ich vylúčia viacero, ktoré môžu niesť rôznu informáciu k rôznym bunkám.
„Napríklad v prípade vylúčenia interleukínu 1 (IL-1) to znamená,zápal'. Keby sa vylúčil aj IL-6, tak sa zápal zosilní, keďže IL-6 tiež podporuje zápal. Naopak, keď ďalšie bunky vylúčia protizápalový a regulačný cytokín IL-10, prípadne TGF-beta (imunosupresívny cytokín), je to rozkaz, aby sa zápal zmiernil a tiež aby sa imunitná odpoveď znormalizovala – potlačila,“...
Zostáva vám 85% na dočítanie.