Vedci z univerzity v španielskej Granade dnes oznámili, že spolu s kolegami v Taliansku, USA a Mexiku obnoví skúmanie Kolumbových pozostatkov. To zastavili pred zhruba 15 rokmi s tým, že počkajú na pokročilejšie technológie. Informoval o tom dnes denník ABC.
Vzorky sú veľmi poškodené
"Technológia, ktorú sme mali v roku 2003, bola dostatočná na analýzu DNA kostí starých polstoročie. Ale Kolumbov prípad je špecifický v dvoch veciach: jednak máme len veľmi malé množstvo vzoriek a tiež ich kvalita nie je dobrá, sú veľmi poškodené," vysvetlil José Antonio Lorente z univerzity v Granade. Porovnávajú štyri fragmenty Kolumbových kostí veľkosti mandle s podobne veľkými pozostatkami jeho syna Hernanda a brata Diega.
Univerzita v Granade dnes oznámila, že analýzy obnoví a výsledky plánuje zverejniť 12. októbra, teda v deň 529. výročia "objavenia" Ameriky Kolumbom. Skúmať vzorky bude oddelene päť laboratórií: vo Florencii, Texase, Granade, Ríme a Mexiku.
"Pošleme im digitálne vzorky a až všetci skončíme, stretneme sa, aby sme dali výsledky dokopy," uviedol Lorente. Mexické laboratórium môže podľa neho prispieť skúsenosťami so skúmaním pozostatkov vo veľmi zlom stave vzhľadom k vyšetrovaniu obetí drogových gangov.
Vedci dúfajú, že sa im podarí objasniť aj pôvod slávneho moreplavca. Najčastejšie sa uvádza, že pochádzal z talianskeho Janova, podľa iných teórií bol zo Španielska, Portugalska, Chorvátska či dokonca z Poľska.
Spor sa dlhé roky viedol aj o pravosti Kolumbových pozostatkov. Krištof Kolumbus zomrel v španielskom Valladolide 20. mája 1506. V roku 1523 boli jeho pozostatky premiestnené na ostrov Hispaniola, na ktorom sú dnes Dominikánska republika a Haiti a kde si Kolumbus prial byť pochovaný.
Z tamojšej katedrály v Santo Domingu ale boli prevezené v roku 1793, kedy ostrov získala Francúzska, a dostali sa do Havany. Keď v roku 1898 Španielsko vo vojne s USA o Kubu prišlo, boli Kolumbove ostatky prevezené do španielskej Sevilly.
Chcel nájsť cestu do Ázie
Na svoju najslávnejšiu výpravu vyplával Kolumbus v službách španielskej monarchie 3. augusta 1492 a jeho cieľom bolo nájsť novú cestu do Ázie.
S presvedčením, že takúto cestu objavil v roku 1506, zomrel. Pritom už pred jeho smrťou koloval po Európe Spis o Novom svete od Ameriga Vespucciho.
Španielsku priniesol Kolumbus bohatstvo a moc, domorodým obyvateľom skazu. Hoci presné štatistiky neexistujú, uvádza sa, že v 16. storočí vymrelo cez polovicu domorodých obyvateľov.
Indiáni, ako ich pomenoval Kolumbus v domnení, že je v Indii, podľahli najmä európskym chorobám, svoje ale urobil aj nový spôsob života.
Kolumbus býva označovaný za objaviteľa Ameriky. Ďaleko skôr ako on ale doplávali na sever Ameriky Vikingovia, ktorí sa okolo roku 1000 nakrátko usadili na Newfoundlande. Až rok 1492 ich ale považovaný za "rok objavenie Ameriky", po ktorom nasledovala európska kolonizácia nového kontinentu.