Štúdia zverejnená v poprednom lekárskom časopise PNAS uviedla, že dvojmetrový sociálny dištanc v interiéroch len málo zastavil šírenie koronavírusu v interiéroch, nezohľadňovala však všetky spôsoby šírenia vírusu.
Podstatné bolo, že štúdia Massachusettského technologického inštitútu (MIT) sa zamerala na prenos veľmi malých kvapôčok vzduchom.
Štúdia neriešila ďalšie spôsoby prenosu
Nezaoberala sa tým, či dištancovanie sa zastaví šírenie vírusu dvoma ďalšími možnými cestami, a to väčšími respiračnými kvapôčkami a priamym kontaktom.
Podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) sa koronavírus šíri väčšinou cez veľké respiračné kvapôčky.
To sa môže stať, keď sú ľudia dlhší čas od seba asi na dva metre a infikovaná osoba kašle, kýcha alebo hovorí, kvapky z úst alebo nosa vypúšťa do vzduchu a na ďalších ľudí v jej blízkosti.
Je tiež možné chytiť koronavírus dotykom s povrchmi a predmetmi, na ktorých sa nachádza, a následným dotykom úst, nosa alebo očí. Tomu sa hovorí priamy kontakt. Podľa CDC sa to nepovažuje za hlavný spôsob šírenia vírusu.
Podľa CDC a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) môže sociálny dištanc zabrániť šíreniu vírusu týmito spôsobmi.
Najväčšie kvapky sú ako delové gule
Bryan Bzdek, výskumný pracovník v centre skúmajúcom aerosóly na univerzite v Bristole uviedol, že fyzická vzdialenosť znižuje vystavenie najväčším kvapôčkam, ktoré „letia ako delové gule“ a rýchlo sa usádzajú na zemi.
Povedal, že vzdialenosť tiež pomáha znižovať vystavenie menším kvapkám aerosólu, pretože ich koncentrácia je vždy najvyššia bližšie k zdroju, teda k ústam a nosu človeka. „Ak stojíte ďalej, je viac času na zriedenie tohto oblaku, čím sa zníži expozícia,“ vysvetlil Bzdek.
Vedci z MIT neobhajovali úplné vyradenie sociálnych dištancov. V spoločnom vyhlásení uviedli, že štúdia naznačila, že pravidlo dvoch metrov je nedostatočné na zastavenie vzdušného šírenia koronavírusu v interiéroch.
V „dobre zmiešaných“ priestoroch, kde všetci v miestnosti dýchajú rovnaký vzduch, nie je nikto bezpečnejší pred vzdušnými patogénmi vo vzdialenosti 18-metrového rovnako ako dvojmetrového odstupu, uviedli Martin Byzant, profesor chemického inžinierstva a aplikovanej matematiky na MIT a John WM Bush, profesor aplikovanej matematiky.
Treba obmedziť čas v miestnosti
Ľudia si tiež musia obmedziť čas, ktorý trávia vo vnútorných priestoroch. Podľa štúdie riziko záviselo od počtu ľudí v priestore, typu činnosti, ventilácie a nosenia rúška.
Bzdek uviedol, že v zle vetranom priestore, ako sú tie, o ktorých sa uvažovalo v štúdii, sa hladiny aerosólu časom postupne hromadia, čo zvyšuje expozíciu časom stráveným v miestnosti.
Faktom však zostáva, že ich usmernenie bolo založené iba na jednom spôsobe prenosu a modely autorov predpokladali, že častice koronavírusu sa vždy rovnomerne šíria po celej miestnosti.
Howard Stone, profesor mechanického a leteckého inžinierstva na Princetonskej univerzite, ktorý sa štúdie nezúčastnil, uviedol, že analýza bola cenným nástrojom na odhad maximálneho času stráveného v interiéri s ostatnými, ale išlo o „hrubý odhad . “