Osem mužov a sedem žien bývalo v podzemí, kde teplota neprekračuje desať stupňov Celzia a kde panuje absolútna tma, a nemali pritom žiadny kontakt s vonkajším svetom.
Odborníci skúmali okrem iného to, ako sa bez pravidelného striedania svetla a tmy účastníkom mení biorytmus a ako to ovplyvňuje ich spánok, uviedla agentúra AP.
Po štyridsiatich dňoch v sobotu pokus skončil a jeho účastníci sa po viac ako mesiaci prvýkrát dostali na svetlo.
Na povrchu ich vítal potlesk a slnečné lúče, pred ktorými sa museli chrániť pomocou špeciálnych tmavých okuliarov, aby sa im nepoškodil zrak. "Je tu naozaj teplo," pochvaľoval si podľa AP jeden z dobrovoľníkov.
Väčšina členov skupiny vyzerala unavene, ale dve tretiny z nich povedali, že by radi zostali v jaskyni ešte o niečo dlhšie, aby mohli dokončiť projekty, ktoré si počas expedície naplánovali.
Vedci skúmali najmä zmeny spánkových vzorcov v absolútnej tme, kedy sa telo nemôže riadiť prirodzeným cyklom dňa a noci.
Pozorovali tiež to, ako sa ľudia adaptujú na drastickú zmenu prostredia a ako reagujú na odtrhnutie od sveta, z ktorého nedostávali počas pandémie koronavírusu vôbec žiadne správy.
Ľudia v jaskyni nemali žiadne informácie o tom, ako ubieha čas, a riadili sa len vlastnými biologickými hodinami.
Podľa vedcov mala väčšina z nich dojem, že pod zemou strávila kratší čas než v skutočnosti. Keď za nimi šéf projektu deň pred koncom experimentu do jaskyne prišiel, mysleli si, že im ešte zostáva prinajmenšom desať dní pobytu.
"Je veľmi zaujímavé sledovať, ako sa tá skupina navzájom zosynchronizovala," povedal Christian Clot, ktorý projekt nazvaný Deep Time (Pohrúžený čas) viedol.