Vyčerpávanie adaptačných rezerv na sebe pociťuje vedkyňa Julie Dobrovoľná, ktorá pracuje na home office. "Dnešnú dobu neprežívam úplne dobre," pripustila v rozhovore pre iDNES.cz.
"Na jar mi to nevadilo, pretože som ten lockdown vnímala ako určité uvoľnenie mojich pracovných aktivít, ktoré sú početné. Ale momentálne už pociťujem sociálnu izoláciu, chcela by som sa vidieť s kolegami osobne," dodala.
Práve sociálne väzby a dobré vzťahy s inými ľuďmi patria medzi dobré protistresové zdroje. Môže to byť ale napríklad aj šport alebo iná fyzická aktivita.
Inšpiruje sa astronautmi
Zdroje môžu byť aj ekonomického charakteru. "Ak budeme žiť v ekonomickom dostatku, bude sa nám žiť pravdepodobne lepšie, než keď budeme bojovať o každú korunu," konštatovala Dobrovoľná.
Mnohým neprospieva ani to, že nie je vidieť koniec súčasnej situácie. "To je samozrejme viac stresujúce," upozornila vedkyňa. Odporučila ľuďom, na ktorých súčasný stav neblaho dopadá, aby si vypracovali denný režim a dodržiavali ho, alebo aby sa snažili udržiavať kontakty s priateľmi, známymi.
"Snažím sa doporučovať to, čo sa bežne doporučuje pri izolačných experimentov u astronautov, keďže tiež pracujú s veľkým stresom." Celkom zaujímavé podľa nej je, že v metodike pre astronautov na Medzinárodnej vesmírnej stanici sa veľmi rozlišuje medzi stresom, ktorý je kratší a dlhší ako šesť mesiacov.
"Jarný lockdown bol relatívne krátky, bol to skôr akútny stav, zatiaľ čo súčasný lockdown je určite dlhší ako šesť mesiacov. A my už vidíme vyčerpanie adaptačných procesov."
"Jednoducho nezostávať v izolovanom režime, kedy som sám doma a nekomunikujem so zvyškom sveta," povedala Dobrovolná. Pre niekoho to nemusí byť jednoduché nájsť v sebe odhodlanie sa prezliecť z pyžama do iného odevu alebo nájsť náladu na to niekomu zavolať.
Chronický stres môže ovplyvniť naše zdravie
V relácii Rozstrel tiež uviedla, že definícia stresu je veľmi široká. Iným spôsobom ho chápu psychológovia, inak zase fyziológovia alebo široká verejnosť. Napríklad v klinickej medicíne sa berie ako rizikový faktor pre niektoré ochorenia.
"Z môjho pohľadu je stres adaptačná reakcia. Je to reakcia, ktorou sa prispôsobujeme okolitému prostrediu. Vnímam ho teda ako naskrz niečo pozitívne. Tým samozrejme nerozporuje, že môže mať nadlimitnú, veľmi veľkú intenzitu, ktorá už pre nás môže byť nepríjemná, alebo nás dokonca môže zdravotne ohroziť," konštatovala Dobrovolná.
Súčasne nechce deliť stres na dobrý a zlý, považuje to za zavádzajúce. Preto radšej používa termíny akútny a chronický stres. "Akútny rýchlo odznie. Pri chronickej stresovej reakcii, ktorá trvá dlhšiu dobu, je väčšia šanca, že bude spojená s nežiaducimi zdravotnými prejavmi, účinkami na ľudské zdravie," konštatovala vedkyňa. Stres má podľa nej veľký vplyv na fungovanie mozgu alebo kardiovaskulárneho systému či imunitný systém.
A aká je prvá pomoc na akútny stres? "Dáva zmysel používať techniky, ktoré pracujú s dychom, takzvane to predýchať. Otužovanie má zase veľmi stabilizačný vplyv na ľudskú psychiku. Dlhodobo sa teda otužovať a krátkodobo to predýchať," radí odborníčka.
Rovnica na výpočet stresu
Momentálne pracuje so svojím tímom na špeciálnej rovnici, ktorá umožňuje vypočítať mieru stresu u človeka. "Sme na začiatku nášho výskumu," upozornila. Používajú testy, ktoré im zapožičala NASA.
Človek sa pri nich niekoľko hodín prakticky nehýbe, má na sebe senzory a vedci ho stresujú úlohami, ktoré plnia na tablete. Úlohy sa stále zrýchľujú a vyžadujú rýchlejšie odpovede aj presnosť. "To je podkladom pre frustráciu, pretože sa to nedá stíhať," hovorí Dobrovolná.
"Vykonávame kalkuláciu stresu a pozeráme sa na to, ako veľmi dobre sme schopní odhadnúť ďalší vývoj u konkrétneho človeka. Zaujíma nás napríklad, ako dlho on ešte neurobí chybu alebo za ako dlho sa u neho môže prejaviť zdravotný problém," vysvetľuje profesorka.
"V súčasnej dobe je tá metóda použiteľná pre akútny stres, určite sa to nedá predstavovať tak, že by nám to vypočítalo, že za desať rokov dostaneme cukrovku. Ale v krátkodobých podmienkach to funguje dobre."