Tamojší archeologický park sa domnieva, že muži podľa všetkého unikli prvému výbuchu a popol ich pochoval až na druhý deň, keď mesto zasiahla ďalšia silná erupcia. Informujú o tom tlačové agentúry.
Čiastočne dochované kosti boli nájdené v elegantnej vile na okraji starorímskeho mesta. V rovnakej časti archeológovia v roku 2017 odkryli stajne s pozostatkami koní zapriahnutých do vozidla.
Na základe lebečných kostí odborníci určili, že jedna z obetí zomrela mladá, pravdepodobne medzi 18. a 25. rokom života.
Mala stlačené medzistavcové platničky, z čoho archeológovia usúdili, že mladík vykonával ťažkú prácu, pravdepodobne ako otrok. Okolo pása mal krátku tuniku.
Opodiaľ nájdená druhá obeť mala rozložitejšiu telesnú konštrukciu a široký hrudník. Mala medzi 30 a 40 rokmi, telo mala zamotané do vlneného plášťa. Pozostatky oboch mužov boli nájdené v chodbe v podzemí neďaleko schodiska.
"Tieto dve obete pravdepodobne hľadali úkryt, keď ich okolo deviatej ráno zastihol pyroklastický prúd," uviedol s odkazom na pohyblivú masu žeravých sopečných plynov, úlomkov magmy a sopečného popola riaditeľ archeologického parku Massimo Osann.
"Zomreli na následky teplotného šoku, ako možno vyčítať z ich stiahnutých chodidiel a zovretých pästí," citovala archeológa agentúra Reuters.
Erupcia Vezuvu v roku 79 nášho letopočtu pochovala pod nánosmi popola okrem Pompejí i mesto Herculaneum a osady Stabia a Oplontis.
Obyvateľov zastihla katastrofa nepripravených a mnoho z nich zatuhnutý popol verne zachytil v posledných okamihoch ich života.
Archeologický park Pompeje je po rímskom Koloseu druhou turistmi najnavštevovanejšou pamiatkou v Taliansku. Teraz je miesto kvôli pandémii chorobe COVID-19 verejnosti uzavreté, archeologické práce však pokračujú.