Prečo má zmysel, keď Dáni hromadne hubia veľkochovy noriek? Aj na na to odpovedal hosť relácie Rozstrel českého portálu iDnes.cz bol evolučný virológ z Fakulty tropického poľnohospodárstva Českej poľnohospodárskej univerzity Jiří Černý.
Prasačí mor sa teraz objavil v Nemecku a Poľsku. „Africký mor ošípaných sa vo svojej domovine v Afrike prenáša predovšetkým pomocou kliešťov, ďalej i telesnými tekutinami kontaminovaných zvierat. Jeho symptómy sú podobné tomu, ako sa u ľudí prejavuje napríklad ebola. Sčervenané špičky uší, dochádza k poškodeniu žilových vlásočníc, k výtoku krvi do tkanív, ošípané na neho uhynú rýchlo od nakazenia, vírus je veľmi silno smrtiaci, k uhynutiu dochádza tak týždeň po tom, čo sa zviera nakazí,“ hovorí virológ Černý.
„Tento vírus sa týka len ošípaných, nebezpečný pre človeka je len tým, že môže veľmi rýchlo vo veľkom ničiť mäsový priemysel," uvádza Černý. "Šanca, že by teda tento vírus preskočil na človeka a zmutoval, sa blíži nule,“ dodáva evolučný virológ.
Vtáčia chrípka na človeka preskočiť môže
V Európe bolo v posledných týždňoch hlásených niekoľko ohnísk vtáčej chrípky. Podskupina chrípok, ktorým čelíme každú chrípkovú sezónu, je im blízko príbuzná.
Vtáčie chrípky sa na človeka preniesť môžu, najznámejší príklad je z Ázie, kde to bol subtyp H5N1. Tieto vírusy sú podľa Jiřího Černého veľmi nebezpečné, vyvolávajú závažné respiračné ochorenia a percento úmrtia môže byť vysoké, až 60-percentné.
A ako sa stane, že sa vírus prenesie z vtáka na človeka? Existujú dva spôsoby. Buďto si vírus nájde medzihostiteľa a u neho sa skríži s ľudským vírusom. Chrípkový vírus ako taký má totiž segmentovaný genóm a v prípade, že dva typy chrípky nakazia jedného hostiteľa, potom je u neho reálne, že zmutuje. Lenže my na taký zmutovaný vírus nemáme vyvinutú imunitu a to pre nás ako pre ľudstvo môže byť kardinálna.
Druhým spôsobom prenosu chrípky z vtáka na človeka môže byť priamy preskok vírusu z infikovaných vtákov. K tomu dochádzalo napríklad pri typoch H5N1. Tu sú v najväčšom nebezpečenstve ľudia, ktorí sú v úzkom kontakte napríklad s hydinou. K týmto "preskokom" potom najčastejšie dochádza v oblastiach južnej a juhovýchodnej Ázie, v miestach, kde ľudia často žijú s hydinou aj pod jednou strechou.
Králičiu myxomatózu zavliekol do Európy veterinár
„Myxomatóza je vírus, ktorý je príbuzný s vírusom pravých kiahní,“ hovorí v rozstrele virológ Jiří Černý. „Pôvodný výskyt bol v Amerike a to ako Severnej, tak Južnej. Do Európy bola myxomatóza zavlečená na začiatku 50. rokov, keď jeden švajčiarsky veterinár chcel chorobu použiť ako prostriedok proti voľne žijúcim králikom, ktorí mu robili neplechu na jeho pozemkoch.
Veterinár vírus vypustil a počas niekoľkých rokov sa choroba prehnala cez celú Európu a spôsobila ohromné straty medzi králiky, pretože je pre nich veľmi smrtiace. Straty boli veľké ako u voľne žijúcich, tak u domácich králikov. Niekde vyhynulo až 99 percent ich populácie.
Potom ale došlo ku koevolúcii a z populácie sa postupne vyselektovali jedinci, ktorí voči vírusu boli aspoň čiastočne imúnni. „Dnes je úmrtnosť asi 50 percent, pre domáce králiky môžeme dnes použiť dostupnú očkovaciu vakcínu,“ hovorí Černý.
A ako sa dostane myxomatóza k domácim králikom, keď sú zavretí v klietkach? Podľa Černého to môže byť aj cez bodavý hmyz. Pokiaľ ide o riziko nákazy pre ostatné živočíšne druhy, vrátane človeka, myxoma vírus je v porovnaní s chrípkou veľmi málo nebezpečný. „Aj pre zajace, ktorí sú s králikmi príbuzní, je to riziko minimálne,“ podotýka v rozhovore virológ.
Ktoré zvieratá sú "ideálne" pre prenos a mutáciu vírusu?
„Medzi živočíchmi, u ktorých dochádza k vírusovému prenosu aj nebezpečným mutáciám najčastejšie, sú to ošípané a potom rôzne hlodavce. V posledných dvadsiatich rokoch sa ukazuje, že do tejto skupiny patria aj netopiere, pretože majú veľmi účinný imunitný systém a vírusy sa potom u nich neprejaví v plnom patologickom potenciálu daného kmeňa ako trebárs u nás u ľudí.“
Netopiere potom vírusy ideálne prenášajú ďalej. „Keď sa budeme pýtať, ktoré vírusy majú najväčší potenciál, za mňa osobne je to skutočne chrípka. A to z toho dôvodu, že má ten segmentovaný genóm, ktorý si môže jednotlivé jeho časti kedykoľvek vymieňať. V prípade, že dôjde ku koinfekcii - teda stretnutiu sa dvoch rôznych infekcií - sa následne v organizme môžu selektovať na skutočných vírusových zabijakov. Všetky tieto procesy prebiehajú náhodne a tým, že sa dejú častejšie, ako napríklad v dnešných veľkochovoch, zvyšuje sa pravdepodobnosť výskytu vysoko patogénnej línie vírusu,“ hovorí virológ.
Dánsko a hubenie noriek
Od júna objavili v Dánsku u 214 ľudí unikátnu verziu nového koronavírusu súvisiacu s chovom noriek. Podľa virológa Jiřího Černého nie je tento nový typ ani sám o sebe tak nebezpečný, ale jeho šírenie by zmarilo vývoj hneď niekoľkých vakcín proti chorobe COVID-19, do ktorých sa investovalo veľa vedeckej práce i peňazí.
Agentúra AFP s odvolaním sa na štvrtkové vyhlásenie tamojšieho ministerstva zdravotníctva však dnes uviedla, že zmutovanú verziu nového druhu koronavírusu, ktorá sa objavila na norkových farmách v Dánsku sa zrejme podarilo úplne vykynožiť.
„Od 15. septembra sme nezaznamenali žiadne nové prípady zmutovanej verzie koronavírusu označovanej "Cluster 5", na základe čoho dánske centrum pre prevenciu a liečbu infekčných chorôb (SSI) vyhlásilo, že vírus sa s veľkou pravdepodobnosťou podarilo vykynožiť,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva po tom, čo vláda nariadila vyhubiť 15-17 miliónov noriek chovaných v Dánsku, aby tak predišla šíreniu novej verzie vírusu.
A bolo teda obhájiteľným riešením zabíjať vo veľkom chovy noriek? Podľa Černého bolo nutné zareagovať a vykonať všetky opatrenia, aby sa daná mutácia nerozšírila do celého sveta. „Hubenie populácie noriek v Dánsku tak dáva zmysel.“
„Ja ale všeobecne nie som priaznivcom chovu noriek a kožušinových zvierat. Tieto chovy sú totiž pomerne veľkým rizikom z dôvodov ďalších chorôb a nie som toho priaznivcom ani ako človek ani ako vyštudovaný biológ. Tieto zvieratá sú šelmy a pre svoj život potrebujú voľnosť a pohyb a nie klietky,“ dodáva virológ Černý.
Domáci maznáčikovia a koronavírus
Z časti sa koronavírus týka i domácich maznáčikov. Ako pripomína Černý, bolo preukázané minimálne u psov a u mačiek a tiež u škrečkov, že sa vírusom SARS-CoV-2 môžu nakaziť. U psov vraj infekcia prebieha celkom bezpríznakovo a vírus sa u nich veľmi nemnoží.
Môže byť ale pes prenášačom? „Pravdepodobne nie. Mačky ale prenášačmi byť môžu, už bol preukázaný prenos z jednej mačky na ďalšiu. Prenosu z mačky na človeka si zatiaľ nie som vedomý. Ak sú, tak z epidemiologického hľadiska to nebude nič zásadné,“ dodáva Černý.
„Pôvodne zvieracie choroby, ktoré získali schopnosť infikovať človeka, tvorí dominantný podiel v rámci všetkých ľudských infekčných chorôb. Tie predstavujú riziko nielen pre človeka, ale aj pre domáce a voľne žijúce zvieratá, ktoré môžu slúžiť ako rezervoár ľudských chorôb. Epidémia infekčných chorôb u hospodársky významných zvierat môžu spôsobiť nedostatok potravy,“ uzatvára Černý.