Podľa austrálskych vedcov tak koronavírus môže na povrchu prežiť omnoho dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo.
Ako ale pripomína server BBC, mnohí odborníci majú pochybnosti, nakoľko je nákaza po kontakte s infikovaným povrchom častá, výskum bol navyše vykonávaný v laboratórnych podmienkach.
Odborníci z agentúry CSIRO konštatujú, že koronavírus je "veľmi odolný" a v tme a pri izbovej teplote 20 stupňov Celzia môže prežiť 28 dní na hladkých povrchoch, ako sú papierové alebo plastové bankovky a sklo používané na displeje mobilných telefónov. Vírus spôsobujúci chrípku pre porovnanie v rovnakých podmienkach prežije 17 dní.
Predchádzajúce laboratórne výskumy pritom udávali, že vírus SARS-CoV-2 môže prežiť dva alebo tri dni na bankovkách či skle a až šesť dní na povrchu z plastu alebo nerezovej ocele, aj keď výsledky analýz sa rôznia.
Dlhšie na hladkých materiáloch
Štúdia tiež uvádza, že koronavírus prežíva kratšiu dobu pri vyšších teplotách. Ak je na určitom povrchu po 24 hodín vystavený teplote 40 stupňov Celzia, prestáva byť infekčný.
Vírus zároveň vydrží dlhšie na hladkých povrchoch než na poréznych materiáloch, ako sú textílie, na ktorých zostane infekčný najdlhšie 14 dní.
Austrálski vedci skúmali vírus v tme. Ako ale pripomína BBC, už skôr bolo preukázané, že UV žiarenie v slnečnom svetle vírus SARS-CoV-2 zabíja.
Objavujú sa tiež pochybnosti, či nákaza kontaktom s infikovaným povrchom skutočne predstavuje väčšie nebezpečenstvo. Koronavírus sa totiž obvykle prenáša kvapôčkami pri kašľaní, kýchaní či rozprávaní.
Zbytočný strach
Ron Eccles, bývalý riaditeľ centra pre výskum prechladnutia a chrípky na Cardiffskej univerzite, je toho názoru, že záver štúdie spôsobuje "zbytočný strach".
Eccles zdôraznil, že vírusy sa dostanú na povrchy spoločne s hlienom, keď ľudia kašlú, kýchajú alebo sa ich dotýkajú špinavými rukami.
Za takejto situácie vírusy podľa neho prežívajú skôr len niekoľko hodín, pretože hlien predstavuje pre vírusy nepriateľské prostredie vďaka tomu, že obsahuje biele krvinky a enzýmy, ktoré vírusy ničia, alebo iné chemické látky s neutralizujúcim účinkom.
Monica Gándhíová, ktorá vyučuje medicínu na Kalifornskej univerzite, hovorí, že koronavírus sa kontaktom s infikovaným povrchom nešíri. Emanuel Goldman z Rutgers University v publikovanom v The Lancet uvádza, že "šanca prenosu z neživého povrchu je veľmi malá".
Ľudia síce môžu nakaziť aj tak, že sa dotknú infikovaného povrchu z plastu či kovu, taký prípad prenosu je však podľa CDC výrazne menej častý než iný spôsob nákazy.