Ďalším príznakom choroby COVID-19 môže totiž byť - popri zvýšenej teplote, kašľu či strate čuchu a chuti - aj zápal spojiviek. „Zistenie naznačuje, že sa COVID-19 môže prenášať infikovanými slzami a sekrétmi spojivky. Oči môžu slúžiť ako vstupný portál pre vírus SARS-CoV-2,“ píše sa v štúdii publikovanej lekárskym časopisom British Columbia Medical Journal (BCMJ).
Zakrývať oči
Autori medzinárodnej štúdie svoje tvrdenie opierajú o dáta z prieskumu medzi infikovanými novým typom koronavírusu v čínskej provincii Chu-pej. Dvanásť z 38 sledovaných pacientov tam totiž prejavovalo príznaky zodpovedajúce konjunktivitíde (zápalu spojiviek), teda zdurenie a opuch spojoviek a zvýšené slzenie.
„SARS-CoV-2 môže byť prenášaný okom, na základe schopnosti vírusu napadnúť spojivku,“ stojí tiež v publikácii vedcov. Je ale potrebný ďalší výskum na objasnenie toho, ako COVID-19 oči ovplyvňuje, dopĺňajú bádatelia.
Web Business Insider pripomenul júlové vyhlásenie riaditeľa Národného ústavu pre alergie a infekčné choroby Anthonyho Fauciho v Spojených štátoch. Práve on vtedy spomenul, že hoci je šírenie choroby cez očnú sliznicu skôr minoritným spôsobom prenosu, je dobré sa preventívne chrániť.
„Ak chcete maximalizovať svoje šance vyhnúť sa koronavírusu, je rozumné si oči zakrývať,“ povedal Fauci v júli. Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb v USA odporúčajú nosiť ochranné štíty u zdravotníkov, nejde však o každodennú povinnosť. „Choroba sa skôr prenáša kvapôčkami, teda keď niekto hovorí, kašle alebo kýcha,“ doplnil.
„Nebezpečenstvo koronavírusovej infekcie závisí na veľkosti infekčnej dávky. Omnoho intenzívnejšia hrozba vzniká pri priamom dýchaní infekčného aerosolu alebo vdýchnutiu veľkého množstva vírusu v prostredí, ktoré je vírusom zamorené,“ povedal serveru Lidovky.cz popredný český infektológ z Nemocnice na Bulovce a autor úspešného koronavírusového manuálu Jiří Beneš.
Z rúška do nosohltana
Riziko nákazy cestou očnej sliznice ale Beneš nespochybňuje. „Typicky k takejto infekcii môže dôjsť, keď budeme mať kontaminované ruky od použitého rúška alebo vreckovky, a potom si napríklad oči premasírujeme. Tak sa vírus dostane na očnú spojivku a odtiaľ slznými vývodmi do nosohltana.“
Oči sú týmto spôsobom prepojené s nosnou sliznicou, a to môže byť cesta prenosu infekcie. „Množstvo vírusu, ktoré sa do tela dostane touto cestou, je ale pomerne malé,“ vysvetlil Beneš. Podľa neho ide o akési pridané riziko, ktoré sa môže uplatniť v hraničných situáciách. „Preto sa odporúča nedotýkať sa v dopravných prostriedkoch tváre, nesiahať si do očí alebo do nosa,“ dodal.
Potreba chrániť sa okuliarmi záleží podľa Beneša na individuálnej situácii. Ak sa stretneme tvárou v tvár s človekom, ktorý kašle, potom je ochrana očí na mieste.
„Z toho dôvodu napríklad lekári, ktorí sú v ambulancii a vyšetrujú pacientov s akútnymi respiračnými ťažkosťami, majú mať na sebe ochranné štíty alebo okuliare. Naopak lekár, ktorý vyšetruje napríklad brucho, ich použiť nemusí,“ povedal Jiří Beneš. „Všetko je dané veľkosťou rizika, ktoré odvodzujeme z konkrétnych situácií. Záleží na tom, s akým pacientom sa lekár stretne a aký úkon vykonáva,“ dodal.