Neistôt okolo nového koronavírusu je stále veľa. Pred niekoľkými týždňami k nim prispela aj informácia o pacientoch, ktorí po niekoľkých týždňoch od prepustenia z nemocnice mali opäť pozitívny test na prítomnosť vírusu.
Väčšina takýchto prípadov pochádzala z Južnej Kórey (tam ich bolo nakoniec viac ako 260), objavili sa aj v iných krajinách, píše Technet.cz.
Chyba technológie
Ponúkali sa rôzne vysvetlenia. To najmenej príjemné by bolo, že sa vírus dokázal nejako schovať v tele infikovaných, aby sa po nejakej dobe znovu "prebudil k životu" (pretože vírusy nie sú všeobecne povedané považované za živé, používa sa termín reaktivoval).
Nebolo jasné, ako by sa to mohlo stať. Existujú vírusy, u ktorých si to dokážeme predstaviť pomerne jednoducho. Príkladom môže byť HIV. Ten (a niektoré ďalšie vírusy) prenikne v napádanej bunke priamo do jej jadra.
Svoju genetickú informáciu prepíše z pôvodnej RNA formy do podoby DNA. Vystrihne si miesto v genetickej informácii hostiteľa a "preklad" na toto miesto vloží.
V bunke tak zostáva návod na výrobu vírusu pevne zapísaný a v budúcnosti sa potom môže znovu spustiť. Často na základni úplne nejasných alebo neznámych signálov, a teda nečakane.
Samozrejme vírus SARS-CoV-2 medzi tento typ vírusov nepatrí. Nemá vhodné nástroje, aby sa do jadra bunky zapísal (či úplne presne povedané aspoň nie žiadne, ktoré by sme poznali odinakiaľ).
Možné je samozrejme všetko, ale už pri oznámení správy rad odborníkov z celého sveta poukazoval, že za osobitný výsledok môžu oveľa skôr testovacie postupy než vírus samotný.
Podrobnejšie šetrenie kórejských odborníkov nakoniec dospelo k záveru, že toto prvotné podozrenie bolo správne a išlo o chybu technológie, nie novú zákernú vlastnosť vírusu.
"Živý", alebo "mŕtvy", to test nespozná
Pravdepodobná príčina je pritom pomerne jednoduchá: PCR testy zisťujú prítomnosť genetickej informácie vírusu, konkrétne vírusovej RNA, vo vzorke (dnes teda zvyčajne zo sliznice testovaného). Test však nedokáže žiadnym spôsobom určiť, či daný úlomok DNA pochádza z aktívneho, či neaktívneho vírusu.
V daných prípadoch teda testy podľa všetkého zachytili iba "odpad", úlomky vírusových čiastočiek, ktorých sa telo ešte nedokázalo zbaviť. Organizmu nejakú dobu trvá, než "uprace" spúšť spôsobenú vírusom, a počas tejto doby sa teda v testoch môžu objavovať úlomky vírusovej RNA.
Pravdivosť tejto domnienky overovali vedci v Kórei aj ďalšou, výrazne náročnejšou skúškou. Pri nej sa zo vzoriek odobratých pacientom pokúšali "vypestovať" vírus SARS-CoV-2, ani v jednom prípade sa to však nepodarilo.
V tomto prípade teda išlo so všetkou pravdepodobnosťou o prípad falošne pozitívneho výsledku testovania a k opakovanej infekcii zrejme nedochádza, alebo aspoň nie bežne.
Samozrejme nevieme o víruse zďaleka všetko. Nikto v tejto chvíli nemôže zaručiť, že ľudia, ktorí nákazu prekonali, budú skutočne chránení napríklad len krátkodobo, hoci si vytvorili protilátky (hovoríme krátkodobo, pretože miera ochrany veľmi pravdepodobne postupne klesá).
Ale zatiaľ sa to zdá veľmi pravdepodobné. Funguje to tak aj u iných podobných vírusov. Navyše SARS-CoV-2 zatiaľ nemutuje nijako výrazne, takže imunitný systém by ho mal na základe protilátok znovu rozoznať.
Koronavírus a COVID - 19
- Mapa šírenia koronavírusu na Slovensku
- Aktuálne informácie o koronavíruse
- Interaktívna mapa koronavírusu vo svete
- Všetko dôležité o ochorení COVID 19