Mnohí päťdesiatnici nemajú ani tušenie o tom, že ich začína ohrozovať niektoré z civilizačných ochorení, uvádzajú Lidovky.cz.
„Spočiatku ich totiž nič nebolí,“ konštatuje profesor Štěpán Svačina z 3. internej kliniky Všeobecnej fakultnej nemocnice a 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a predseda Slovenskej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyně. „Vo chvíli, keď sa ťažkosti objavia, býva už ale dosť často neskoro.“
Ak sa však pri preventívnej prehliadke podarí včas zachytiť prvé signály choroby, potom majú lekári veľkú šancu chorobu zastaviť, alebo aspoň pribrzdiť jej rozvoj.
Veľakrát pre to však musia pacienti tiež sami niečo urobiť. Predovšetkým zmeniť stravovacie aj pohybové návyky a nezabúdať na spomínané preventívne prehliadky.
Prvé signály
Päťdesiatnik nemusí mať žiadne ťažkosti, a napriek tomu u neho môžu lekári objaviť prvé známky civilizačných ochorení. „Tesne po päťdesiatke najčastejšie u mužov zachytíme vysoký krvný tlak či zvýšenú hladinu cholesterolu,“ uvádza príklady profesor Štěpán Svačina.
„Ďalšou veľmi častou diagnózou je diabetes 2. typu. Alebo prediabetes.“ Prediabetes je stav, ktorý sa v mnohom podobá cukrovke, ale skutočným ochorením zatiaľ nie je.
Títo muži môžu mať päť až desať rokov mierne zvýšenú hladinu krvného cukru, ktorá však ešte nezodpovedá diagnóze diabetu. Ale aj v tomto prechodnom období im hrozí podobné nebezpečenstvo ako diabetikom.
„S pribúdajúcimi rokmi sa riziko zvyšuje, obzvlášť pre tých, ktorí trpia nadváhou a vedú sedavý spôsob života,“ hovorí Marta Klementová, vedúca lekárka pražského diabetologického centra DIAvize. „K varovným príznakom diabetu patrí únava, neustály smäd a s tým spojené časté močenie, zhoršený zrak i sluch, svrbenie kože, mravenčenie rúk a nôh, zvýšený hlad,“ opisuje.
Diabetes môže mať nepriaznivý vplyv na oči, srdce, obličky aj nervy. V kombinácii s vysokým krvným tlakom predstavuje podľa posledných štúdií aj zvýšené riziko Alzheimerovej choroby.
Najviac ohrození sú pritom ľudia, ktorí majú vysoký krvný tlak alebo cukrovku 2. typu už v strednom veku, teda medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou. „S pribúdajúcimi rokmi ubúda tiež v tele kolagénu - bielkoviny, ktorá je základnou stavebnou hmotou spojivových tkanív. Má za následok bolesti kĺbov, ale aj vrásky a stratu pružnosti pokožky, postihovať môže i srdce alebo cievy,“ hovorí lekár Karel Benda zo Zdravotne sociálnej fakulty Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach.
S vekom pribúda nádorov
Okolo päťdesiatky sa začínajú častejšie objavovať aj onkologické ochorenia. Mužov najviac ohrozujú nádory prostaty, ktorej výskyt síce stále rastie, ale úmrtnosť na túto chorobu sa našťastie znižuje. „K prvým príznakom patrí nechutenstvo či nečakaná, napríklad aj mierna redukcia, hmotnosti,“ uvádza profesor Svačina. „Lekára by ale pacienti mali včas navštíviť aj pri akejkoľvek ďalšej náhlej zmene zdravotného stavu.“
A to nielen kvôli možnému riziku rakoviny prostaty. Veľmi častým ochorením päťdesiatnikov je nádor hrubého čreva.
Po päťdesiatke by preto muži mali absolvovať jednoduchý test na krvácanie do stolice. Vďaka tomuto vyšetreniu možno orientačne zistiť, či nie sú týmto nádorom ohrození. Oveľa presnejšia je kolonoskopia, pri ktorej sa pomocou endoskopu vyšetrí hrubé a prípadne i tenké črevo.
Spomínaný test majú päťdesiatnici zdarma, od veku 55 rokov majú zadarmo aj preventívne kolonoskopické vyšetrenie. Napriek tomu túto možnosť využíva len málokto.
Typickou mužskou chorobou je tiež karcinóm pľúc, ktorý postihuje najmä fajčiarov. V poslednej dobe sa preto veľa diskutuje o tom, či by nebolo vhodné u tejto ohrozenej skupiny vykonávať CT screening, teda snímky pľúc pomocou výpočtovej tomografie.
Veľmi časté bývajú okolo päťdesiatky tiež nádory slinivky brušnej, ktoré sa však zatiaľ bohužiaľ príliš nedarí preventívne odhaľovať. Najnovšie štúdie ukázali, že tieto nádory veľmi často postihujú pacientov s prediabetom aj s diabetom 2. typu v prvých dvoch rokoch po stanovení diagnózy. Diabetici, ktorí sa svojím diabetom žijú dlhšie, už nie sú spomínaným ochorením toľko ohrození.
Dôležitý rozhovor
Počas preventívnej prehliadky by mal praktický lekár s čerstvým päťdesiatnikom prebrať nielen rodinnú anamnézu, ale aj urobiť odbery a porozprávať sa s ním o jeho životnom štýle.
Podľa slov profesora Svačinu je pritom rozhovor rovnako dôležitý ako biochemické rozbory. Zdanlivo nevinnú otázku, či sa pacient pri chôdzi do vyšších poschodí nezadýchava, môže totiž včas odhaliť napríklad srdcové zlyhanie.
Rovnako tak by sa mal ale lekár zaujímať aj o to, že jeho klient nemá tráviace ťažkosti, ako je na tom s hmotnosťou, s pohybom a so stravovaním. A tiež zistiť, či nemá problémy so sluchom či zrakom. A ak horšie počuje alebo vidí, odporučiť mu návštevu príslušného špecialistu.
Diabetikom, ale nielen im, po päťdesiatke hrozí pomerne často zelený zákal. Zastaviť rozvoj tejto očnej choroby je pritom možné len vtedy, ak sa ju podarí včas odhaliť.
Praktickí lekári by ale svojím pacientom mali tiež pripomínať screeningové vyšetrenia a tiež očkovanie, ktorá ich môžu pred niektorými chorobami účinne ochrániť.
Očkovanie nie je len pre deti
Mnoho ľudí žije v domnienke, že očkovanie je dôležité hlavne pre deti. V skutočnosti má ale svoj význam aj v dospelom veku. „Starší ľudia majú dokonca nárok na očkovanie proti chrípke zadarmo,“ uvádza profesor Svačina. „Túto možnosť využíva ale len málokto.“
Podobná situácia je aj u očkovanie proti pneumokokom. Vakcína pritom pacienta chráni nielen pred samotným ochorením, ale aj pred zdravotnými komplikáciami, ktoré s ním môžu súvisieť.
Podľa najnovších štúdií napríklad u starších ľudí, ktorí prekonajú závažnejšie chrípkové ochorenie či zápal pľúc sprevádzaný vysokými teplotami, dochádza k výrazným zmenám vo výstelke ciev. V nasledujúcom roku po prekonanej infekcii im preto hrozí zvýšené riziko infarktu a cievnej mozgovej príhody.
Pomerne často päťdesiatnici zabúdajú na očkovanie proti tetanu, ktoré môžu oceniť napríklad vo chvíli, keď sa porania pri práci na záhradke. Mnohí päťdesiatnici chodia tiež radi do lesa na huby alebo na prechádzky do prírody.
Práve tam môžu však často naraziť na kliešte. Účinnú ochranu im v tomto prípade môže poskytnúť vakcína proti kliešťovej encefalitíde. Popremýšľať o tom, ako sa pred podobnými rizikami chrániť, sa preto určite päťdesiatnikom oplatí.