Cukor ako droga. Čo sa deje s telom po jeho "vysadení"?

Snažíme sa žiť zdravšie, ale dáme si müsli tyčinku, ktorá má viac cukru ako tabuľka čokolády, alebo nízkotučný jogurt, ktorý prekoná aj zmrzlinu. Deťom dáme na raňajky s čistým svedomím sladké cereálie a náš obed spláchneme jablkovým džúsom, ktorý môže obsahovať také isté množstvo cukru ako kola. Alebo vtrhneme do obchodov so zdravou stravou, kde nám ponúkajú „zdravé alternatívy“, označené ako „nízkotučné“, „bezlepkové“ či „prírodné“. Klamú nás? Nie. Len nie je povedané všetko.

Cukor je totiž naozaj takmer všade. „Nachádza sa aj v takých potravinách, kde by sme ho možno ani nečakali. Pridáva sa do chleba a pekárenských výrobkov, do mäsových výrobkov a konzerv, do rôznych omáčok, mliečnych výrobkov. Cukor dodáva potravinám chuť, zvyšuje objem tejto potraviny, lepí a konzervuje. Navyše je veľmi lacný,“ hovorí autorka knihy Nesladím Vladimíra Ollé.

Lenže problém súčasnosti nespočíva v tom, že ho prijímame, ale že ho prijímame veľa a zo zlých zdrojov. V neposlednom rade tiež záleží na tom, kto a kedy ho prijíma. A Slováci, najmä tí s nižším príjmom a vzdelaním, majú nedostatočné vedomosti, a preto kupujú lacnejšie potraviny s nižšou nutričnou hodnotou a vyšším obsahom cukru.

„Ľudia nerozlišujú cukor, ktorý je prirodzene v potravinách, a cukor do potravín pridávaný. Sú dva extrémy: tí, ktorí si zloženie potravín vôbec nevšímajú, a tí, ktorí bezhlavo kupujú potraviny bez cukru či nízkotučné, pretože sú ovplyvnení reklamami. Lenže ak je niečo bez cukru, ešte stále tam môžu byť sladidlá, a to je ešte horšie. To ľudia často nevedia,“ hovorí po rokoch praxe Veronika Hanáková, špecialistka na výživu a vyštudovaná biochemička.

Choroba ľudstva

Ešte pred dvesto rokmi bol cukor výsadou bohatých, podobne ako korenie, a človek ročne skonzumoval tak osem kilogramov, pred sto rokmi to už bolo päťkrát viac a dnes je to aj 50 kilogramov ročne, čo predstavuje aj ročný príjem cukru na jedného Slováka. Prím hrajú Američania, no nezaostávajú ani Nemci, Holanďania, Íri, Kanaďania či Fíni, a teda ani my.

Podľa Martina Smatanu z Inštitútu zdravotnej politiky obsadilo Slovensko v celkovej spotrebe cukru a výrobkov z cukru jedno z popredných miest v rámci krajín OECD, pričom ešte pred 26 rokmi bola situácia úplne opačná. Rastie najmä spotreba sladených nápojov (v priemere je v nich päť až sedem kociek cukru) a od roku 1998 takmer trojnásobne, zo 42 na 111 litrov na osobu.

Jedným z riešení, o ktorom sa u nás zatiaľ len diskutuje, je zavedenie dane za sladké, podľa vzoru Maďarska či Veľkej Británie. Náklady na liečbu obezity, k...