Obrázky oceánov zaplavených igelitkami a pet fľašami, morských korytnačiek so slamkami v nose a žalúdkov rýb plných plastových kúskov vydesili verejnosť natoľko, že začala viac premýšľať o vplyve vyrobených plastov na životné prostredie. Odpoveďou sú zákazy niektorých plastových výrobkov, ale tiež rozložiteľné plasty. Tašky z nich začali v mnohých obchodoch nahrádzať klasické igelitky, uviedol iDNES.cz.
Ako sa ale tieto tašky v prírode po splnení svojho účelu v skutočnosti správajú? Rozložia sa? Anglickí vedci zistili, že nie vždy a všade. Rozhodne je potrebné im zabezpečiť špecifické podmienky, aby zmizli úplne. Väčšina produktov označených ako "kompostovateľný plast" sa rozloží len v špeciálnych priemyselných kompostárňach za pôsobenia tepla, poznamenáva server Quartz.
Nerozložia sa na záhradnom komposte, ani sa nedajú recyklovať, pretože by "kontaminovali" ostatné plasty. Ak teda obec, kde sa kompostovateľný plast používa, nemá špeciálnu kompostáreň, materiál ide na skládku, kde sa bude pravdepodobne rozkladať veľmi dlho.
Štúdia publikovaná v časopise Environmental Science & Technology zistila, že tri typy tzv. biologicky rozložiteľných plastových tašiek sa v prírode nerozložilo ani po troch rokoch.
Tím vedcov z anglickej University of Plymouth testoval kompostovateľnú, biologicky rozložiteľnú a oxorozložitelnú plastovú tašku. Tie sa často označujú spôsobom naznačujúcim, že môžu byť vrátené do prírody omnoho rýchlejšie ako bežný plast, alebo že to sú rastlinné alternatívy k plastom. Oxorozložitelné plasty sa majú rozkladať pôsobením tepla alebo svetla, čo sa v porovnaní s inými rozložiteľnými plastami (ktoré sa môžu rozložiť len pôsobením mikroorganizmov) berie ako výhoda.
Tašky sa nerozpadli, ale nosiť sa v nich už nič nedalo
Vedci vystavili tašky nasledujúcim podmienkam: zakopali ich do zeme, nechali ich vonku "napospas" slnku a vetru, vplyvom a ponorili ich do morskej vody. To všetko na tri roky.
Po uplynutí tejto lehoty zistili, že úplne zmizla len kompostovateľná taška v morskej vode. Kompostovateľná taška v pôde zostala celá, pri naplnení sa ale začala trhať. Všetky tri tašky, ktoré boli na vzduchu, sa rozpadli na kúsky, ale nezmizli. To vzbudilo pochybnosti, či biorozložitelné tašky tiež neprispievajú ku globálnemu problému s plastovými mikročiastočkami.
Najprekvapujúcejšie bolo, že ako biologicky rozložiteľné, tak oxorozložitelné tašky boli aj po troch rokoch v mori alebo pôde stále schopné niesť "nákup" (vedci ich zaťažili 2,25 kilogramu).
V oboch prípadoch boli tašky podľa všetkého vystavené prirodzene sa vyskytujúcim mikroorganizmom, ale nepoškodili sa. Nie je jasné, ako dlho by to mohlo trvať - či sa rozložia skôr alebo za rovnako dlho ako bežné igelitky. Je však zrejmé, že žiadna z testovaných tašiek, možno s výnimkou kompostovateľnej tašky ponorenej v mori, v blízkej budúcnosti významne neprispeje k riešeniu problému plastového odpadu.