Bez očí, bez nôh, bez budúcnosti. Aj takto možno v skratke opísať tragédiu mladej generácie spred sto rokov. Vtedajší dvadsiatnici (ak vôbec ešte stále žili) riešili posttraumatický stres zo zákopov prvej svetovej vojny a fyzické ujmy, ktoré im často spálili vyhliadky na normálny život. A neraz i vieru, že život v takomto svete má vôbec zmysel. Napokon, tak si aj hovorili: stratená generácia.
Z ich pohľadu žijú dnešní mladí v raji. No, žiaľ, bez tejto perspektívy. A to zďaleka nie je to jediné, čo im (objektívne) chýba.
Stvorení na zrútenie
„Sprievod vyhasnutých odsúdencov.“ „Defilé vychudnutých intelektuálov bez odvahy k hriechu a bez odvahy k cnosti.“ Takto nemilosrdne opisuje populárny český kňaz, teológ a biológ Marek Orko Vácha vo svojej knihe Nevyžiadané rady mládeži dnešných dvadsiatnikov.
Na otázku redaktorky magazínu Pátek Lidových novín, či sú na tom naozaj tak zle, reaguje slovami: „Áno. Mnohí. Ja sa síce stále pohybujem medzi mladými ľuďmi, ale je to bublina. Väčšinou študenti rôznych pražských vysokých škôl. Na jednej strane je to smotana. Inteligentná, empatická, zapálená mládež s obrovským drajvom a túžbou po dobre. A tiež s veľmi slabou vôľou. Len čo sa objaví prekážka, tak to nejako nejde ďalej. Keď príde sekvencia nezdarov – rozídu sa s babou, neurobia štátnice a doma to tiež nie je úplne dobré – tak sa zrútia.“
Váchove slová korešpondujú s pohľadom učiteľov, psychológov či psychiatrov.
Nielenže spoločnosť rekordne trápia depresie a úzkosti, no navyše sa čoraz viac presúvajú do nižších vekových kategórií. Fakt, že dnešní mladí po sérii bežných životných nezdarov veľmi rýchlo upadajú do pasivity, depresie ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.