V skutočnosti to je zložitejšie a rozhodne to nie je len vecou šťastia, aj keď náhoda v tom tiež hrá úlohu. Vedci majú jasno v tom, že dlhšie bude žiť pravdepodobne ten, kto povedie zdravý život a bude ho mať podložený dobrými génmi. Pričom mantrou by nemala byť samotná dĺžka života, ale skôr to, akú má podobu.
Menej driny, viac jedla
Príbehy dlhovekých pastierov odkiaľsi z náhorných plošín Kazachstanu sú pôsobivé. Ale ich rady týkajúce sa života v drsnej prírode a striedmeho jedálnička, v ktorom hrá prím kobylie mlieko, sú v strednej Európe vcelku k ničomu. Podobne ako rady z dlhovekého Japonska, kde zase rozhoduje iný životný štýl, vynikajúca zdravotná starostlivosť a tamojšia ľahučká a taká odlišná kuchyňa.
Pre predstavu, myš normálne žije niečo málo cez dva roky. Vedci zistili, že keď jej dávali len štvrtinu obvyklých porcií, dotiahla to na skoro dvojnásobok. Menej jedla totiž okrem iného znižuje výskyt nádorov a tvorbu oxidov, ktoré urýchľujú starnutie buniek.
Z toho samozrejme nevyplýva rada, že by sme mali žiť niekde pri hranici podvýživy (a to aj keby sme dodržiavali vyváženú skladbu stravy, takže by sme sa vyhli osudu obyvateľov najchudobnejších krajín závislých na zlom jedle). Skôr nám to naznačuje, že prejedanie pre nás nie je tým pravým.
Podľa štatistikov má na dĺžku života vplyv čisté prostredie, ale rozhodne nielen to - ide aj o výšku príjmov a zdravší životný štýl v bohatších regiónoch, kde je zároveň často lepšie dostupná lekárska starostlivosť.
Čo spôsobujú gény
"Na dĺžku života môžu mať vplyv gény pre dlhovekosť. Tie už boli odhalené u maličkého organizmu a nie je dôvod domnievať sa, že by u človeka takéto gény neexistovali," hovorí fyziologička Helena Illnerová. Celkom už vedci dali dokopy asi tri stovky teórií o tom, prečo a ako človek starne a ako proces spomaliť. A to tak, aby nešlo len o naťahovanie života za každú cenu, takže sa v skutočnosti stáva skôr živorením. Toto totiž už medicína vie celkom dobre a občas si s tým nevie rady.
Dedia sa aj gény, ktoré preukázateľne život skracujú, pretože znamenajú vyššiu pravdepodobnosť rozvoja niektorých chorôb. Bolo by však zbytočné rovno rezignovať. Mať také gény pre človeka zvyčajne neznamená, že chorobu dostane na sto percent - má naopak zmysel ju brať ako potenciálne riziko a zdravým životným štýlom, prevenciou, prípadne cieleným lekárskym zásahom chorobe predísť. Zdravý životný štýl má zmysel napríklad tam, kde hrozí cukrovka, preventívna liečba v rodine, v ktorej sa dedí vysoký cholesterol, a pozorné sledovanie u žien, ktoré zdedili gén znamenajúci vysoké riziko rakoviny prsníka.
Otužujte mozog, budete na tom lepšie
Na druhej strane, niektorí ľudia si škodia vedome. O rizikách spojených napríklad s fajčením už snáď nikto nepochybuje, ale ľudia si ubližujú aj takou zdanlivou banalitou, akou je nedostatok spánku. Koľkokrát už ste niekde čítali "nespím viac ako štyri hodiny, nestíham"? Nakoniec však môžete stratiť viac než pár hodín denne.
"Nedostatok spánku je pre organizmus stresom a opakovaný stres môže viesť ku skráteniu života," upozorňuje profesorka Illnerová, ktorá sa práve štúdiom spánku a jeho vplyvom na zdravý život zaoberala. Telo počas spánku produkuje rad dôležitých látok a hormónov, preto by mal byť kvalitný a ideálne trvať sedem až osem hodín v kuse. Dôležitý je aj odpočinok. Nezáleží však samozrejme len na ňom. K čulosti vo vyššom veku podľa vedkyne prispieva záujem o všetko okolo nás a cvičenie nielen fyzické, ale aj neustále psychické precvičovanie mozgu.
Mimochodom, ukazuje sa, že život môže predĺžiť aj jeden moderný trend - odkladanie materstva. Pretože neskoré materstvo a s ním spojený príval hormónov a kladných emócií skutočne môžu starnutie spomaliť. Minimálne to psychické. Naviac sa nepredlžuje len samotná dĺžka života, ale aj obdobie, v ktorom je človek pri sile.