Na otázku Lidovky.cz odpovedal Prof. Dr. František Vyskočil, DrSc., z katedry fyziológie Prírodovedeckej fakulty UK a FGU AV ČR.
Veľkosť zrenice (otvoru v dúhovke) sa mení podľa osvetlenia. Funguje to rovnako, ako clona pri fotoaparáte. Dnes je to v našich mobiloch automatický proces podobne ako v oku. Clona prístroja i zrenice sa rozšíri pri nedostatku svetla a zmenší (zúži) pri väčšom osvetlení predmetov, ktoré vidíme, alebo chceme fotografovať. V oku to zabezpečujú dva hladké svaly, jeden je kruhový sťahovač (sfinkter) a zrenicu zužuje (tzv. mióza), paprskovitý rozťahovač ju rozširuje (mydriáza).
K rozšíreniu zrenice dochádza reflexívne nielen pri malom osvetlení, ale aj pri stresovej situácii pôsobením autonómnej (vôľou neovládateľnej) sympatickej inervácie z krčného autonómneho gangliá. K zúženiu zrenice dochádza fyziologicky pri vysokom osvetlení; väčším zúžením trpia aj starší ľudia, ktorí z tohto dôvodu horšie vidia za šera. Mnoho látok a drog zrenice rozširuje, ale len niektoré ju zužujú.
Výrazne pôsobia opiáty (niekedy u fajčiarov a žuvací tabak i nikotín), alebo starší tricyklické antidepresíva a to pôsobením protichodnej parasympatickej inervácie z ganglion ciliare, ktorá ju zmenšuje. Anatomicky je ganglion ciliare zhluk nervových buniek (tj. nervové ganglion), ktoré sa nachádza v zadnej časti očnice v blízkosti zrakového nervu. Ganglion ciliare je zdrojom parasympatickej inervácie oka s postganglivými nervovými vláknami a neuroprenášačom acetylcholínom, ktorý je zodpovedný za vznik miózy. Súčasne aj za prispôsobenie šošovky, akomodáciu.
Drogy opiátového typu inhibujú výlev noradrenalínu zo zakončenia sympatika na zrenicu rozširujúcej lúčovej svalovine a to prostredníctvom opioidných receptorov typu kappa. Tie sedia na nervových zakončeniach (sú to teda tzv. autoreceptory) a priškrtia vstup vápnika, nutného pre výlev vlastného neuroprenášača noradrenalínu. Tým prevládne zrazu zužovací vplyv kruhového sťahovača, spusteného acetylcholínom, ktorý sa stále uvoľňuje zo zakončenia parasympatického nervu.
V mozgových oblastiach odmeny a inde je prevaha iných typov opioidných receptorov (hlavne typu mí), meniacich výlev napr. tlmivé GABA a pod. Na ne pôsobia naše vlastné ochranné mozgové "opiáty", endorfíny a enkefalíny, vylučujúce sa hlavne z mozgového kmeňa pri bolesti a námahe. Laici ako rodičia alebo učitelia, a niekedy dokonca aj lekári podľa zreníc pomerne ľahko spoznajú, že syn alebo dcéra sú momentálne "pod vplyvom".
Naopak, keď účinok opiátov odznie, zrenice sa rozšíra. Je to podobné, ako keď očný lekár "rozkape" oko, aby mohol vyšetriť očné pozadie, väčšinou pilokarpínom či tropikamidom (skôr si herci pred predstavením na osvetlenom javisku kvapkali atropín, aby im zostali zrenice rozšírené a mali "prenikavý pohľad"), dočasnými tlmičmi muskarínových receptorov práve po neuroprenášač acetylcholín.
Opiáty odznievajú rôzne dlho po podaní. Polčas (doba zníženie koncentrácie na polovicu) môže byť 1-9 hodín. Napríklad polčas morfia je dosť individuálna (2-7 hodín), kodeínu tiež (1-4 hodiny) a hydrokodón až do 9 hodín. Samozrejme odznenie závisí aj od veľkosti dávky. Stručne povedané, dôvodom zúženia zreníc po požití opiátov je vôľou neovplyvniteľná inhibícia rozširovacej lúčovej svaloviny dúhovky, tejto účinnej clony našej očnej kamery.