Predstavte si, že ste poľnohospodár, ktorému na poli práve úspešne klíči tohtoročná úroda, keď sa zrazu v susednej krajine objaví nový škodca. Môže to byť napríklad nový typ vírusu alebo zavlečený hmyz, to je vcelku jedno. Čo teraz? V minulosti by ste sa mohli dať na modlenie, dnes musíte rýchlo zháňať účinné postreky a v blízkej budúcnosti si možno objednáte pár miliónov vošiek, ktoré vaše rastliny naučia sa proti hrozbe brániť, píše Technet.cz.
Taká je aspoň vízia programu "Hmyzí spojenci", ktorú podporuje americká vojenská agentúra DARPA. Ide o projekt v zatiaľ veľmi skorom štádiu, ktorý chce skombinovať nové metódy úpravy génov s využitím hmyzích "prenášačov". Hmyz by s pomocou svojich evolúciou vycibrených metód slúžil ako prepravný prostriedok pre geneticky upravený vírus, ktorý by dokázal zmeniť DNA napadnutej rastliny (možno nástrojom CRISPR) a dať jej tak nové schopnosti; napríklad práve schopnosť ochrániť sa pred novým typom škodcu.
Kľúčová by pritom mala byť rýchlosť. Kombinácia vírusu a hmyzieho prenášača by mala zabezpečiť, aby rastliny získali nové schopnosti počas jediného vegetatívneho obdobia. Napríklad by mala zmeniť (zvýšenie alebo zníženie) aktivitu niektorých génov, a tak zvýšiť výrobu užitočných látok proti škodcov v rastline, alebo zlepšiť jej schopnosť zadržiavať vodu atp. Nejde o dedičnú zmenu a teda vytvorenie novej línie rastlín (aspoň zatiaľ nie), ale nástroj, ako rýchlo ochrániť rastliny, ktoré už sú na poli, pred možnými hrozbami - či už ide o škodcu, sucho, ale napríklad aj biologický útok - uvádza projekt DARPA.
Obrana, alebo útok?
Nie všetkým sa zdá také využitie skutočne pravdepodobné. Päť biológov a právnikov v časopise Science zverejnilo názorový článok, ktorý varuje pred možným zneužitím projektu pre ničivé ciele, teda zničenie úrody priamo na poli. Nie že by agentúru DARPA a poťažmo USA obviňovali priamo z vývoja nového druhu zbrane, na druhej strane argumentujú, že zvyšok sveta by mohol mať dobré dôvody projekt práve takto vnímať.
Tým hlavným dôvodom je asi skutočnosť, že využitie hmyzu na ochranu rastlín nie je až také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Vytvorenie a namnoženie dostatočného množstva vyžaduje nepochybne čas. Podľa autorov skeptického názoru oveľa viac času, než by v skutočnosti bolo k dispozícii.
Tiež neexistuje dostatočná infraštruktúra na geneticky upravený hmyz (musí byť upravený aj preto, že by podľa zadania nemal v prírode prežiť dlhšie ako dva týždne). Na rozdiel napríklad od výroby chemických postrekov, ktoré sa dajú vyrobiť rýchlo vo veľkom množstve - a sú tiež lacnejšie ako GMO hmyz.
Aj z toho dôvodu je podľa autorov oveľa predstaviteľnejšie namnoženie menšieho množstva GMO hmyzu, aby napríklad aj tajne poškodil úrodu vo vybranej oblasti. Obávajú sa, že "hmyzí spojenci" by mohli byť pomerne ľahko považovaní za pokus vytvoriť nový spôsob šírenia biologických zbraní skôr než čokoľvek iné. Podľa nich sa nedá len tak jednoducho zmiesť zo stola argument, že projekt môže porušovať konvenciu o biologických zbraniach, ktorá okrem iného zakazuje aj vývoj nových spôsobov ich šírenia.
Normálna revolúcia
DARPA na článok reagovala vlastným vyhlásením, v ktorom sa obhajuje ťažko spochybniteľným argumentom, že keby mala v úmysle skutočne vytvárať biologickú zbraň, celý program by nemal podobu verejnej súťaže a dokumentácia by nebola verejne dostupná.
"Hmyzí spojenci" sú oveľa väčšia novinka a minimálne na papieri vyzerajú inovatívne a novátorsky. V praxi už skončila prvá fáza projektu, ktorá údajne ukázala, že v rastlinách možno skutočne s pomocou hmyzích "striekačiek" vykonávať editáciu génov. Teraz sa chystá ďalšie, štvorročné kolo pokusov, na ktoré DARPA dala celkovo 30 miliónov dolárov (asi 26 miliónov eur). To by malo vyvrcholiť veľkými skúškami v skleníku s rôznymi druhmi rastlín, ktoré by mali overiť, či sa hmyz dokáže dostatočne spoľahlivo "zamerať" na zamýšľané rastliny.
Ťažký boj
Hoci niektorí komentátori pomerne ostro odsudzujú článok v Science ako pokus o diskreditáciu zaujímavej a potenciálne veľmi užitočnej technológie, autori článku sa vo vyjadreniach pre médiá dušujú, že to ich cieľom nie je. "Cieľom článku bolo len spustiť diskusiu," povedal pre The Scientist jeden z autorov Gustavo Caetano-Anolles. A to zrejme verejnú, pretože aspoň podľa DARPA sa s agentúrou pred vydaním textu nespojili.
Pre autorov projektu a ich zástancov by to bola nepochybne obtiažna, frustrujúca a možno aj časom prehraná snaha navyše. Ale či nám skúsenosti s doterajším nasadzovaním biotechnológií niečo naznačujú, tak jedine to, že bez podobnej debaty môžu tieto novinky hocikedy prehrať ešte predtým, než sa dostanú na trh.
Zvlášť v prípade, keď sa "hrátky s prirodzenosťou" dajú dohromady so záujmami mocných (či už ide o štáty, alebo korporácie ako v prípade GM plodín), je pomerne ľahké presvedčiť aspoň časť západnej verejnosti, že výsledok je zlý a najlepšie ho bude zakázať vopred. Významná časť svetovej verejnosti tiež bude vopred podozrievať USA z nekalých úmyslov a pre niektoré tajné služby môže podobné podozrenie predstavovať vítaný podklad pre "dezinformačné operácie". Spomeňme, že CIA pri hľadaní Usámu bin Ládina využila očkovaciu kampaň. Úspech legendy o vytvorení vírusu HIV americkými laboratóriami potom zase dokladá, že podobné umelé konšpiračné teórie naozaj majú šancu uspieť.
Pre autorov by tak bolo nepochybne najjednoduchšie v pokoji si dorobiť svoju prácu, vyčerpať grant a potom ho zaradiť medzi neprebernú rad akademických výsledkov, ktoré v praxi nikdy nebudú mať žiadny dopad. Ešte lepší výsledok by pre nich mohol byť, keby program skutočne prerástol v tajný vojenský projekt, o ktorom sa debatovať nemusí - či nesmie. Štatisticky povedané je však to prvé oveľa pravdepodobnejšie.