Prvý deň si do kabelky uložím nákupnú tašku. Som zvyknutá ju nosiť, takže nič nové. Cestou do práce sa chcem zastaviť pre kávu, ale potom mi dôjde, že to by bol prvý vlastný gól. Svoj hrnček na kávu ešte nemám. Takže si musím nechať zájsť chuť, alebo si urobiť v práci instantnú. Našťastie je v pohári ešte zvyšok.
Pomaly sa začínam rozhliadať po novom prostredí. A hneď skraja narazím na webové stránky reduca.cz. Okrem rád, ako žiť nielen bez plastu, ale celkom bezodpadovo, teda v rámci filozofie zero waste, nájdem aj takzvanú bezodpadovú mapu s obchodmi a podnikmi, kde možno nakúpiť bezodpadovo. To sa bude hodiť.
Trasu na obed vyberám tak, aby mi do cesty neprišli žiadne plastové príbory ani tanieriky. Žiadny šalát so sebou, ani ten zdravý fresh do plastového téglika si dnes nedám. V obchodnom centre na mňa zavolajú červené žabky. Tu sme! Pristaneme ti! Vyrazím v ústrety ich volaniu. Lenže... sú z plastu! Takže nič, dievčatá.
Navyše takto po sezóne... Že by som si dala aspoň nanuk? Ale bacha, ten je predsa tiež zabalený v obale, ktorý patrí do plastu. Tu niekde mi prvýkrát napadne, že to možno nebude také jednoduché, ako som si predstavovala. Nanuk vyriešim kopčekovou zmrzlinou. A je to. Lenže s kamarátkou si dám v ten horúci letný večer ľadový čaj. Až po chvíli mi dôjde, že z džbánku trčí plastová slamka. Neskoro. Skóre prvého dňa: jedna slamka. Nula jeden.
Vždy v strehu
Ráno ukladám do kabelky nákupnú tašku a zo skrinky, kam strkám použité igelitky, vyhrabem tégliky a vrecká. Prečo to skladuješ? pýtali sa ma doma niekoľkokrát. Tak preto. Teraz prišla ich chvíľa. Okrem toho som žena, ktorá je zvyknutá nosiť kabelku, ktorej by viac pristal názov kabela. Takže sa do nej všetko zmestí. Nie som zvyknutá nakupovať jednorazovo a včera som sa obchodom vyhýbala, takže chladnička je...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.