Lenže aj pre nich je ultrafialové žiarenie rizikové, vysvetľuje pre Lidovky profesor Petr Arenberger, predseda Českej dermatologickej spoločnosti.
Celkovo je nových prípadov rakoviny kože až tridsaťtisíc ročne. Takže sa vyskytujú aj iné nádory?
Áno a všetky sú zhubné, ale našťastie nie toľko ako melanóm. Vôbec najčastejší je bazalióm, na ktorý sa väčšinou nedá umrieť. Je ho potrebné odstrániť, napríklad chirurgicky, ale používa sa aj fotodynamická metóda, teda pôsobenie svetla, ktoré ničí nádorové bunky ovplyvnené špeciálnou látkou. Na mieste tak nezostane jazva. Bazalióm metastázuje extrémne vzácne. Ďalším typom zhubného nádoru kože je spinaliom, ktorý už metastázy tvorí, napríklad v lymfatických uzlinách, ale nebýva to taká dráma ako pri melanóme. Na postihnutom mieste sa najskôr vytvorí takzvaná aktinická keratóza, koža sa olupuje, typicky napríklad na plešine u mužov, niekedy sa tam potom vyvinie spinalióm, ktorý ale život väčšinou neohrozí.
V čom je melanóm iný?
Malígny melanóm býva totálne nenápadný, môže sa vyvinúť z úplne malého znamienka, ktoré začína meniť farbu, býva napríklad na chrbte, kam si nikto nevidí a nikto si sám nič neskontroluje. Nemá zmysel chodiť na prevenciu napríklad každé tri mesiace, ale má zmysel nechať si vyšetriť rizikové znamienka a sledovať na nich zmeny v čase.
Ako vyzerá typický pacient s melanómom?
Je to muž vo veku 54 rokov, svetlejší fototyp, ktorý v lete rád pracuje vonku vyzlečený do pol tela. Aby mu slnko nesvietilo do tváre, nastaví mu chrbát. V posledných rokoch mužov vo výskyte melanómu doháňajú ženy, ktoré všeobecne viac chodia na slniečko a do solárií. Tie sú rozhodne rizikom, pokiaľ ide o rakovinu kože, pretože takisto využívajú ultrafialové žiarenie. Navyše, zjednodušene povedané, používajú len tú zložku, ktorá spôsobuje pigmentáciu, takže sa v soláriách nespálite a nemáte pocit, že by ste koži škodili. Ale existujú výsledky veľkej porovnávacej štúdie zo Švédska, ktorá porovnávala dve veľké päťdesiattisícové skupiny - jedna chodila do solária, druhá nie. Výskyt zhubného melanómu v prvej z nich bol o 75 percent vyšší. Časť ľudí pritom chodí do solária niekoľkokrát týždenne, aby si udržali snedú pokožku, slnenie u nich navyše prispieva k dobrej nálade, odborníci v takom prípade používajú termín tanorexia čiže závislosť na opaľovaní.
Existuje niekto, komu sa tento typ nádoru vyhýba?
Istý si nemôže byť nikto. Skôr hovoríme o väčšom riziku u niekoho, kto má veľa znamienok alebo svetlejšiu kožu. Na fototypy už toľko ohľad neberieme, pretože aj snedším ľuďom, ktorí sa takzvane dobre opaľujú, UV žiarenie škodí. A je to tak vlastne horšie ako u ľudí, ktorí sa ľahko spália a slnku sa vyhýbajú. Nemajú totiž spätnú väzbu, koža im na slnku nesčervená a oni si neuvedomujú, koľko škodlivého žiarenia ich koža dostáva. Na chrbte sa im môže vyvíjať melanóm zväčšujúci sa až na päť milimetrov, ktorý založí metastázy, a ich to ani nenapadne. Sú vlastne ohrozenejší než ten, kto má kožu citlivú, a preto chodí na kontroly. Existujú tiež profesie, ktoré sú ohrozenejšie ako iné. Týka sa to napríklad stavebných robotníkov alebo poštových doručovateľov, ktorí veľa chodia vonku. Ohrozenejší je takisto letecký personál, najmä piloti, pretože slnečné žiarenie preniká aj k nim do kabíny. Navyše dostávajú vyššie dávky kozmického žiarenia, ktoré je pre telo ďalšou záťažou, s ktorou sa musia vyrovnať.
Je jedinou príčinou vzniku melanómu slnečné žiarenie?
Príčin je mnoho, ale slnečné žiarenie je jedinou, s ktorou dokážeme pracovať v tom zmysle, že sa môžeme snažiť jeho škodlivý vplyv obmedziť. Pretože rodičia a od nich zdedené genetické dispozície ani typ kože si vybrať nemôžeme. Ale môžeme používať rôzne ochranné prostriedky. Sám som tiež dospel napríklad k tomu, že aj keď som sa natreli krémom s faktorom 50, rovnako som si pri plávaní spálil ramená, a preto som začal nosiť špeciálne oblečenie, ktoré má faktor 80.
Kde sa máme nechať vyšetriť, aby sme si boli istí, že lekár skutočne dokáže naše znamienka posúdiť a odhaliť prípadný melanóm?
Je potrebné ísť k dobrému dermatológovi, ktorý už videl a posudzoval veľa znamienok. Zároveň je potrebné, aby mal dermatoskop - bez neho sa aj veľmi skúsený lekár môže zmýliť. Udáva sa, že pri posúdení voľným okom sa lekári zhodnú s potvrdeným histologickým nálezom v sedemdesiatich percentách. Bez prístroja tiež hrozí, že sa naopak niektoré znamienka nechajú vyrezať zbytočne. Existujú totiž znamienka, ktorá sa voľným okom nedajú odlíšiť napríklad od upchatej žilky, ale už ručný dermatoskop to dokáže. Ešte lepší je dermatoskop digitálny, ktorým môžete znamienko zväčšiť a odfotiť, snímky sa ukladajú, a vy tak môžete posudzovať vývoj znamienka v čase.