Tieto šípkové neuróny – ako ich pomenovali ich objavitela - sa našli v najvyššej vrstve mozgovej kôry, ktorá je domovom mnohých rôznych typov neurónov, ktoré zastavujú aktivitu iných neurónov.
Bunky sú malé a kompaktné s hustým tvarom, ktorý sa podobá na šípkovú ružu. Súbor génov v týchto šípkových neurónoch nezodpovedá žiadnej predtým identifikovanej bunke u myší, uviedli autori výskumu v časopise Nature Neuroscience.
Tento objav tiež vyvoláva otázku, či sú neuróny kľúčom k určitým mozgovým funkciám, ktoré nás rozlišujú od myší.
Ale presná funkcia týchto nových neurónov je stále tak trochu tajomstvom. Zdá sa, že šípkové neuróny tvoria iba 10 až 15 percent inhibičných neurónov v prvej vrstve kôry a inde sú pravdepodobne ešte zriedkavejšie.
Miesta ich kontaktných bodov na iných neurónoch naznačujú, že sú v silnej pozícii na to, aby brzdili ďalšie prichádzajúce signály, čím sa komplexné okruhy neurónov navzájom aktivujú v celom mozgu.
Výskumníci teraz plánujú študovať, ako sú v týchto väčších okruhoch šípkové neuróny zorganizované, a preskúmať, či ich dysfunkcia môže zohrávať úlohu v neuropsychiatrických ochoreniach.