Skôr je potrebné použiť výstižnejší "človek je jednou z opíc, ktoré vznikli zo spoločných predkov". Na otázku odpovedal Mgr. Roman Šolc, Ph.D., z katedry antropológie a genetiky človeka Prírodovedeckej fakulty UK.
Pre ilustráciu by bolo možné použiť predstavu času ako cesty, po ktorej kráča populácia spoločných predkov dnešných orangutanov, goríl, šimpanzov a ľudí. Títo predkovia nie sú dnešné orangutany, gorily, šimpanzy, ani ľudia, je to úplne iný druh, ktorý ale má všeobecne charakteristické znaky ľudoopov. A ako títo predkovia idú po ceste (teda blíži sa v čase k súčasnosti), oddelí sa na jednom rázcestí časť populácie od zvyšku.
Táto časť ide ďalej svojou vlastnou cestou, v čase sa evolučne premieňa, a keď dôjde do súčasnosti, sú to dnešné orangutany. Pôvodná populácia pokračuje v chôdzi a sama sa tiež mení, aj keď inak, než tá oddelená (pra-orangutani). A na nejakom ďalšom rázcestí sa opäť iná skupinka oddelí, pokračuje inakadiaľ, pretvára sa, až z nej vzniknú dnešné gorily.
Pôvodná skupina kráča ďalej a mení sa, až dôjde na ďalšie rázcestie (to sme zhruba v čase pred 6 - 8 miliónmi rokov), kde sa rozdelí na dve polovice, ktoré sa rozídu. Z jednej polovice sa vyvinú dnešné šimpanzy a z druhej dnešní ľudia. Celá cesta samozrejme nie je takto jednoduchá - mohli by sme tu nájsť mnoho ďalších rázcestí a tiež mnoho slepých uličiek (teda druhov, ktoré vznikli oddelením od svojej materskej populácie, a následne vymreli).
Každopádne je dôležité si uvedomovať, že človek sa nevyvinul zo súčasných druhov opíc, ale sa spolu s ostatnými dnešnými opicami postupne vyvíjal zo spoločného predka (resp. spoločných predkov). A títo spoloční predkovia, tj. tí, ktorí prichádzali k oným imaginárnym rozcestiam, neboli dnes žijúce druhy opíc. Vyzerali inak ako súčasný človek alebo šimpanz alebo gorila. Tí všetci - človek rovnako ako šimpanz a rovnako ako gorila - sa z týchto predkov postupne vyvinuli evolúciou.