"Či už si to uvedomujeme alebo nie, hlas toho o nás hovorí veľa. Podľa hlasu zvyčajne ľahko zistíme, či hovorí dieťa alebo dospelý, muž alebo žena," hovorí Katarzyna Pisanski, ktorá na Univerzite v Sussexe skúma bioakustiku.
S kolegami Pisanski testovala, či je výška hlasu u žien ovplyvnená tehotenstvom. Ich štúdia publikovaná v časopise Evolution and Human Behavior sledovala vývoj zmien vo výške hlasu (tzv. fundamentálnu frekvenciu F0) u dvadsiatich žien po dobu až piatich rokov pred pôrodom a piatich rokov po pôrode. Zdrojom dát bolo celkovo 600 nahrávok hlasového prejavu, uvádza Technet.
K analýze použili opensourcový nástroj Praat. Porovnanie s hodnotami nameranými u dvadsaťčlennej kontrolnej skupiny bezdetných žien ukázalo, že matkám skutočne výrazne klesne hlas vzápätí po pôrode. V priemere išlo o pokles o 14 Hz (1,3 poltóna). Výrazne potom u žien krátko po pôrode poklesla maximálna nameraná frekvencia, a to priemerne o 44 Hz (2,2 poltóna). "To potvrdzuje, že pre nové matky je dosiahnutie vyšších frekvencií obzvlášť zložité. Nové matky mali tiež monotónnejšie hlasy," píše Pisanski. Zmeny trvali maximálne rok po pôrode. Vedci vďaka kontrolnej skupine vylúčili, že by to bola náhoda.
Príčinou môžu byť hormóny
Vzhľadom k metodike analýzy vzoriek hlasu nemohla štúdia dať odpoveď na to, čím sú tieto zmeny výšky hlasu spôsobené. Pisanski špekuluje, že by to mohol byť dôsledok hormonálnej aktivity, menovite zmien v hladinách testosterónu, estrogénu a progesterónu. Už skoršie štúdie ukázali, že hladiny hormónov majú vplyv na hlas žien po prechode.
"Ide o rovnaké hormóny, ktorých hladina stúpa počas tehotenstva a prudko klesne po pôrode. U niektorých žien môže prispieť k výskytu popôrodných depresií," poukazuje Pisanski. Pri výške hlasu je možné, že tieto hormóny majú priamy vplyv - v podstate zväčšujú objem hlasiviek a spomaľujú ich vibrácie. "Každá nová matka tiež dosvedčí, že starať sa o malé dieťa je fyzicky i psychicky vyčerpávajúce. Zníženie hlasu by tak mohlo byť aj dôsledkom únavy," dodáva Pisanski.
Ďalšou možnosťou, ktorá sa zdá byť podložená výskumom v oblasti ľudského hlasu, je ovplyvnenie výšky / hĺbky hlasu na základe toho, aké roly hovorca zastáva. "Hlboký hlas si zvyčajne spojíme s vlastnosťami ako dominantný, kompetentný, dôveryhodný a vyspelý," vypočítava Pisanski. "Je možné, že ženy menia výšku hlasu na základe toho, ako chcú byť okolím vnímané," špekuluje.
Výška hlasu žien sa mení aj počas mesačného cyklu
Celý rad štúdií sa v minulosti zaoberal tým, čím je výška hlasu (respektíve hlasový register) ovplyvnená. V roku 1997 napríklad fínski vedci skúmali, ako sa mení výška hlasu u žien po prechode v závislosti na hladine hormónov. Merania v rámci jedného roka ukázali, že menopauza má vplyv na výšku hlasu a tento vplyv možno čiastočne kompenzovať hormonálnou terapiou.
Iná štúdia, publikovaná vo vedeckom časopise Biology Letters v roku 2009, zase skúmala, akým spôsobom sa mení výška zvuku v rámci bežného mesačného menštruačného cyklu. Od 69 žien získali vedci dve vzorky hlasu, jeden nahovorený vo fáze nízkej plodnosti, druhý v čase ovulácie.
"Pri bežnej reči (veta, v ktorej sa žena predstavila menom, pozn. red.) sa výška hlasu žien zvýšila počas ovulácie. Túto zmenu výšky hlasu sme však nezaznamenali, keď ženy iba odriekavali samohlásky," zaznamenali vedci.
To zodpovedá hypotéze, že výška hlasu stúpa počas ovulácie a hlas tak znie počas dní s najvyššou šancou otehotnieť "viac žensky". "Frekvencia hlasu bola ešte vyššia dva dni pred ovuláciou, kedy je plodnosť najvyššia," stojí v práci.
"Je možné, že hĺbka hlasu sa mení predovšetkým počas sociálnych interakcií, čo môže byť výsledkom komunikačné funkcie, ktorú hlas hrá. To zodpovedá aj ďalším poznatkom o tom, že ženy počas plodných dní robia aj ďalšie rozhodnutia, ktorými podčiarkujú svoju atraktivitu."