"Hoci dopady konzumácie alkoholu pokrýva rad vedeckých prác, otázku opice výskumníci poväčšine ignorovali," priznáva pre Observer Joris Verser z Utrechtskej univerzity. Aj preto napokon založil Alcohol Hangover Research Group, teda Skupinu pre výskum alkoholovej opice.
Spoločnosť si totiž o opici podľa neho zaslúžia vedieť viac. "S nepríjemnými následkami opice, ktoré môžu nastať po večeri nadmerného pitia, sa totiž stretol skoro každý. Preto je nedostatok vedeckého záujmu pozoruhodný," usudzuje Verser. Doznáva sa však, že prečo opicu sprevádzajú javy, ako je pocit na vracanie, veda doteraz jednoducho nevie, píše Xman.
Jeho úprimnosti sekunduje toxikológ z Women 'Hospital v Bostone Ed Boyer. "Dobrú liečbu opice nepoznáme preto, že nikto s istotou nevie, čo ju spôsobuje," hovorí bez obalu magazínu Time. Jeho kolega David Aizenberg z Penn Medicine to objasňuje: opica totiž dopadá na celý váš organizmus, má vplyv na činnosť srdca, mozgu, zažívacieho traktu. A žiadny liek nedokáže pokryť všetky jej symptómy.
Server Quartz dodáva, že problémom je práve nepostihnuteľná povaha opice. "Opica je veľmi subjektívna a podmienená," cituje pritom lekárku a autorku relácií Sawbones Sydnee McElroye. Tá sa svojimi kolegami tvrdí, že je takmer nemožné privodiť si rovnakú opicu druhýkrát. Nezáleží totiž len na type vypitého alkoholu ani jeho množstve, záleží na našich génoch, ale i momentálnom fyziologickom nastavení. Preto je podľa nej "takmer nemožné" opicu vedecky skúmať.
Čím starší, tým náročnejšia rana
Hociktoré niekdajšie tajomstvo opice už však odborníci odhalili. Veda tak napríklad tuší, prečo sa opice s pribúdajúcim vekom zhoršujú. Môže za to enzýmový komplex dehydrogenáza, ktorý sa stará o štiepenie alkoholu na acetaldehyd, aby sa ten následne transformoval v acetát, ktorý sa nakoniec vylúči vo forme kysličníka uhličitého a vody z tela von. Problém je, že ako starneme, proces štiepenia alkoholu sa spomaľuje. To znamená, že alkohol robí v našej pečeni neplechu dlhšiu dobu.
Nejde však len o to, starnutie znamená aj vyššiu a častejšiu konzumáciu liekov. A ich kombinácia s alkoholom schopnosti tela vyrovnať sa s pitím nemusia svedčiť. Pribúdajúci vek však so sebou nesie ešte iný dôvod horších opíc. Paradoxný dôvod. S ohľadom na prácu a rodinu totiž pijeme menej - a to je onen "problém". Čím menej vystavujeme telo alkoholu, tým horšie opice máme, poznamenáva Observer.
Kľúčom môžu byť enzýmy
Napriek faktu, akým nezdolným súperom opica je, sa vedci hľadania jej protilátky nevzdávajú. Zatiaľ posledný pokus podnikol odborník na choroby pečene Cheng Li z University of Southern California so svojím kolegom, expertom na chémiu a biomolekulárnu oblasť Yunfeng Lu. Všímali si práve už spomínané dehydrogenázy a ďalšie enzýmy, ktoré podľa nich dokážu búrať alkohol na neškodné molekuly.
Obaja autori priznávajú, že vybrať vhodné enzýmy nebol problém, sú už známe. Výzvou bolo ich bezpečným spôsobom dopraviť do pečene. Nakoniec ich do orgánov pokusných myšiek dostali v nanokapsuliach. S ich pomocou dokázali znížiť hladinu alkoholu v krvi o 45 percent počas iba štyroch hodín v porovnaní s hlodavcami, ktorým protilátku nedali. A nielen to, koncentrácia toxického acetaldehydu v krvi, ktorá vedie k vracaniu a bolestiam hlavy, zostávala podľa merania nízka, tvrdia vedci v magazíne The Conversation.
Nie všetci sú však ich experimentom ohromení. "Výskumníci dokázali, že ich liečba môže pomôcť zvrátiť otravu alkoholom, jej dopady na opicu sú však oveľa menej jasné," píše napríklad Peter Hess pre server Inverse. Poznamenáva, že alkohol i acetaldehyd sú síce naozaj toxické látky, ale v čase, keď náš organizmus zasiahne opica, ich už v tele veľa nezostane. Opicu navyše spôsobujú aj iné látky než spomínané toxické chemikálie, podieľa sa na nej napríklad protizápalová reakcia tela alebo dehydratácia.
"Takže len preto, že nová protilátka zrýchli tempo, s ktorou sa telo zbavuje alkoholu a acetaldehydu, nezrýchli nevyhnutne aj rýchlosť, s ktorou zmizne opica, alebo ju snáď dokonca úplne eliminuje," usudzuje autor.