Koncept kolektívneho narcizmu, vypätého presvedčenia o výnimočnom postavení vlastnej skupiny, opísal pred sto rokmi Sigmund Freud, podľa niekoľkomesačnej štúdie vydanej v magazíne European Journal of Social Psychology je však platný dodnes. V dnešnej Amerike dokonca viac ako inokedy a jedným z jeho prejavov je, že zažívajú hody konšpiračné teórie všetkého druhu, píše Xman.cz.
Mentalita "my verzus oni", ktorú konšpirační teoretici zdieľajú, je pre kolektívnych narcistov extrémne príťažlivá, súdia autori výskumu Agnieszka Golec de Zavala z University of London a Christopher Federico z University of Minnesota. Od júla do novembra 2016 sledovali postoje viac ako 1 600 obyvateľov Spojených štátov.
Ich cieľom bolo zistiť, či existuje isté nastavenie, ktoré by bolo pre konšpiračné teórie úrodnou pôdou. A či ním môže byť práve kolektívny narcizmus. A ak tendenciu pre hľadanie sprisahaneckých nepriateľov môžu posilniť politické kampane. Odpoveď, ktorú analýza priniesla, znie "áno". Američania a Američanky, ktorí v júli súhlasili so stanoviskami ako "Spojené štáty si zaslúžia špeciálne ohľady a zaobchádzanie", o štyri mesiace neskôr zastávali tvrdenia ako "Naše životy sú vo veľkej miere kontrolované sprisahaniami osnovanými na tajných úrovniach", píše server PsyPost.org.
Bola to vraj pritom prezidentská kampaň, čo kolektívny narcizmus a jeho ochotu veriť konšpiračným teóriám povzbudilo. Nielen to, podľa inej štúdie oboch autorov z magazínu Public Opinion Quarterly kolektívny narcizmus dokonca predpovedal víťazstvo Donalda Trumpa.
Obaja vedci potvrdzujú neprekvapivý fakt, že politická vzdelanosť znižuje náchylnosť ku sprisahaneckým teóriám, zatiaľ čo vysoká miera autoritárstvo naopak zvyšuje. Ešte silnejší je však podľa nich iný faktor. "Máme za to, že kolektívni narcisti konšpiračné teórie priťahujú preto, že poskytujú jednoduché vysvetlenie, prečo nie je ich skupina dostatočne oceňovaná a uznávaná ostatnými. A toto presvedčenie je pre nich kľúčové," tvrdí.
Následne ono presvedčenie dotknutú skupinu uisťuje o tom, že je vlastne dostatočne dôležitá a vyzývavá, aby proti nej ostatní zosnovali zo závisti spiklenectvo. "A to zase ospravedlňuje spätnú nenávisť dotknutých kolektívnych narcistov k ostatným skupinám," dokresľujú kolobeh autori štúdie.
Amerika, Veľká Británia aj Čína
Kolektívnemu narcizmu sa venuje tiež práca Russella Belka z torontskej York University vydaná v magazíne Markets, Globalization & Development Review. Pôvodný oblasťou autorovho záujmu je sila individuálneho narcizmu a jeho vzťahu ku spotrebiteľskému správaniu. Doba Brexitu a Trumpove zvolenie ho však prinútila k otázke, či sa neskrýva narcizmus, avšak onen kolektívny, aj v motiváciách, ktoré predurčili politický pohyb smerom k posilňovaniu národnej suverenity.
Na základe pozorovaní Belk tvrdí, že kolektívny narcizmus sa od individuálneho vlastne nelíši: oba sa usilujú o pozornosť, uznanie, a to skrze špeciálne zaobchádzanie, vynucovanie zhovievavosti ostatných k sebe samým a požadovanie okamžitého uspokojenia.
Belk vysvetľuje napríklad paradox, prečo Trumpovým chudobným voličom nevadí, že ich obľúbencom je extrémne bohatý muž s domami so zlatým nábytkom. Podľa neho je to paradox iba zdanlivý. "Čo môže byť lepším vyjadrením sily a nadradenosti národa ako okázalý symbol ekonomického úspechu?" hovorí Belk pre denník The Globe and Mail.
A rozvádza, že ak má skupina nerealistické presvedčenie o vlastnej nadradenosti, musia vonkajšie skupiny trpieť. To preto sa stali terčom Trumpových voličov i stúpencov brexitu, imigranti.
Kolektívny narcizmus však podľa jeho slov nie je v pohybe len v Amerike či Veľkej Británii. Podobne spoľahlivo funguje napríklad v Číne. Tam sa však na rozdiel od iných štátov nesnúbi s izolacionizmom, ale praje globalizácii. Rastúca a bohatnúca stredná trieda v Číne si našla inú formu, do ktorej vlieva svoju národnú hrdosť. "Kolektívna narcistická horúčka", a absencia migrantov z iných krajín, túži po tom, aby krajina expandovala do sveta a predviedla v ňom svoj úspech po dlhých rokoch, keď trpela príkoriam zo strany zvyšku globálnej komunity.
Konšpiračné teórie ako "záchrana" pred stratou identity
Že veda považuje tému sprisahaneckých teórií za navýsosť aktuálnu, potom potvrdzuje práca Josepha A. Vitriol z Leehigh University a jeho kolegov. Aj ju vydal magazín European Journal of Social Psychology. Jej autori si vzali k ruke vyše 3 50 amerických obyvateľov, aby dospeli k zisteniu, že obľuba konšpiračných teórií súvisí s pocitom ohrozenia americkej identity.
Aj autori tejto štúdie svojim respondentom prekladali tvrdenia, aby z ich postojov vysledovali súvislosti. Zistili, že tí, ktorí súhlasili s výrokmi ako "existuje naozajstná Amerika, ktorá sa líši od tých, ktorí nezdieľajú rovnaké hodnoty", podporovali tiež stanoviská typu "médiá sú bábkami mocných". Inými slovami a konkrétnejšie povedané, ľudia, ktorí majú za to, že americká vláda tají informácie o nehode mimozemského dopravného prostriedku v Roswelli, sa regrutujú z tých, podľa ktorých je ohrozená americká identita.
Serveru PsyPost.org Vitriol oznámil, že v základe leží fakt, že súčasná doba je plná neistoty a zmien. "Pre mnoho členov spoločnosti, najmä pre tých, kto z existujúceho sociálneho a politického nastavenia profitovali, sú ony zmeny ohrozujúce," hovorí a dodáva, že následkom je pokus o kompenzáciu cez "vysvetlenie", ktoré majú častiam spoločnosti dopriať konšpiračné teórie. "Štúdie napríklad preukázali, že sa rastúca obľuba sprisahaneckých teórií spája so stratou moci politickej strany, ktorej verím," odtušil.