Na otázku Lidoviek odpovedala Mgr. Zuzana Schierová, Hrdličkove múzeum človeka Prírodovedeckej fakulty UK.
Bylinožravce získavajú potravu len z rastlinnej stravy, ale nevedia tráviť celulózu. Preto sa v ich tráviacich systémoch vyskytujú symbiotické baktérie, ktoré sú schopné štiepiť tieto molekuly. K tomu, aby sa baktérie dostali k celulóze, je potrebné, aby steny rastlinných buniek boli dobre zriedené. K tomuto účelu slúži špeciálne prispôsobený chrup.
Zuby bylinožravcov sú prispôsobené na drvenie a mechanické rozdrobovanie rastlinnej potravy. Prispôsobenie nájdeme tiež v dĺžke tráviaceho traktu, ktorý je u bylinožravcov relatívne dlhý, aby bol dostatok času na rozloženie rastlinných štruktúr. Okrem toho majú bylinožravce špecializované časti tráviacej sústavy, v ktorých žijú symbiotické mikroorganizmy a to buď slepé črevo, alebo rozšírený či viacdielny žalúdok.
Mäsožravce oproti bylinožravcom majú kratší a menej zložitý tráviaci systém a ich chrup je prispôsobený k lovu koristi (napr. ostré očné zuby slúžiace k trhaniu mäsa).
Tretí typ potravnej stratégie, označovaný výrazom všežravce, sa pravdepodobne u mnohých živočíchov vyvinul ako reakcia na nepriaznivé podmienky s nedostatkom špecifickej potravy. Z tohto dôvodu nemôžeme považovať skupinu všežravcov za homogénnu. Keď sa podrobnejšie pozrieme na porovnanie potravnej špecializácie a typických štruktúr tráviaceho systému medveďa a človeka, tak nám samozrejme človek bude pripadať ako typický bylinožravec. Medveď je primárne mäsožravec, ktorý ku konzumácii rastlinnej potravy prechádza v období, keď je nedostatok živočíšnej potravy.
Ak by sme miesto medveďa vybrali na porovnanie potkana, potom pri porovnaní jednotlivých znakov by sme sa dopracovali k výsledku úplne opačnému. Obe uvedené porovnania sú ale veľmi nepresné, pretože musíme pozerať na problematiku zo širšieho pohľadu. Mali by sme zohľadniť evolučný vývoj potravnej stratégie, prostredie a dostupnosť potravinových zdrojov pre daný druh, metabolizmus a rad ďalších faktorov.
A ako je to teda s dnešným človekom? Keď sa pozrieme na tráviacu sústavu človeka, nájdeme veľmi redukované slepé črevo a relatívne krátke črevá. Aj v ľudskom tráviacom trakte nenájdeme mikroorganizmy tráviace celulózu. Napriek tomu zuby nemajú ostré hrany ako u typických mäsožravcov. Avšak človek je veľmi špecifickým živočíchom, ktorý počas svojho vývoja ovládol rad nových techník, vďaka ktorým mohol potravu využívať efektívnejšie ako ostatné zvieratá.
Jednou z dôležitých inovácií je tepelná úprava potravy, pri ktorej dochádza k degradácii zložitých štruktúr a tým aj získaniu viac energie, ale ako nám dokazujú nálezy raných hominidov, väčší podiel živočíšnej zložky potravy zaradili do svojho jedálnička už pred 2,5 milióna rokov. Ailly a Wheeler (1995) formulovali teóriu (orig .: The Expensive-Tissue hypothesis), že vyššie zastúpenie živočíšnej potravy pomohlo pri evolúcii rodu Homo.
Dlhý tráviaci trakt (ako je u bylinožravcov) vyžaduje samozrejme aj náročnú energetickú údržbu. Vďaka dostatočnému a pravidelnému prísunu mäsitej potravy (neskôr i tepelne upravovanej) nebol už potrebný dlhý a energeticky nákladný tráviaci systém. Ušetrená energia mohla byť využitá napríklad na zásobovanie a rast mozgového tkaniva.
Človeka teda na základe anatomických štruktúr aj na podklade vedeckých evolučných poznatkov považujem za všežravca. Živočíšne bielkoviny určite patria do jedálnička človeka a dokonca sú v niektorých fázach vývoja organizmu nevyhnutné (napr .: rast, tehotenstvo, obdobie výrazného výdaja energie).