Tá horšia je, že zo stovky osôb, ktoré dodržiavali kaloricky chudú diétu, ich 95 percent do dvoch či piatich rokov znovu získa svoju pôvodnú váhu, uvádza neurovedec Michel Desmurget. Prečo taký neúspech? Predovšetkým je to tak kvôli fyziológii, nie kvôli nedostatku vôle. Naše telo nechce chudnúť. Nie je na to naprogramované, píše francúzsky denník Le Figaro.
Telo je úplne neschopné rozlišovať medzi nedobrovoľným hladovaním a vedome dodržiavanou diétou s nízkym príjmom kalórií. Prvé týždne je organizmus prekvapený, a preto rýchlo chudneme, ale potom má len jeden cieľ: obnoviť svoje zásoby. Strach z hladu, ktorý je zapísaný v našich génoch, víťazí. Je veľmi ťažké zabrániť tomu, aby sa celá metabolická mašinéria neprispôsobila a nekládla tuhý odpor chudnutiu. Hlad je jedným z jej prostriedkov.
V štúdii zverejnenej na stránkach American Journal of Physiology Endocrinology and Metabolism nórski a dánski vedci ukazujú, že obrana organizmu proti obmedzeniam je nielen účinná, ale aj vytrvalá. Ešte dva roky potom, čo 35 dospelých trpiacich ťažkou obezitou držalo nízkokalorickú diétu, prevádzkovalo fyzickú aktivitu, radilo sa s psychológmi a nutričnými poradcami a zhodilo v priemere 11 kilogramov, mali všetci stále hlad.
Hladina hormónu hladu ghrelinu, ktorý uvoľňuje žalúdok, keď sa chudne, zostávala stále nadpriemerná, pacienti stále pociťujú hlad. "Všetci majú tento hormón, ale keď ste obézni a schudnete, hladina tohto hormónu rastie," vysvetľuje Catia Martinsová z lekárskej fakulty Nórskej univerzity vied a techniky, ktorá túto štúdiu viedla. Pri rovnakej váhe bude mať bývalý obézny viac hlad než ten, kto diétu nedržal a neschudol. Jeho hladina ghrelinu je zvýšená.
"To je jeden z rizikových faktorov opätovného pribratia na váhe," potvrdzuje profesor Jean-Michel Lecerf z Pasteurovho inštitútu v Lille. "Táto štúdia vysvetľuje, že je potrebné mať skromné ciele pokiaľ ide o obezitu a dávať prednosť postupnému zhadzovaniu kilogramov pred rýchlym chudnutím. Ak sa pacientovi podarí prerušiť zvyšovanie váhy, je to už prvý úspech," dodáva.
Podľa Michela Desmurgeta táto štúdia ukazuje, aké silné sú fyziologické mechanizmy nášho tela. "Dokonca aj pri miernom schudnutí (o menej ako osem percent telesnej váhy) telo pokračuje v kladení odporu ešte ďalšie dva roky," hovorí.
Hovorí sa, že rýchlo zhodené kilogramy sú zase rýchlo nabraté späť. Austrálski vedci chceli túto skutočnosť overiť. Podrobili 200 osôb sčasti intenzívnej a rýchlej diéte, sčasti miernejšej, postupnej diéte. Cieľom bolo, aby tieto osoby zhodili asi 15 kilogramov.
Intenzívna diéta znamenala denný kalorický príjem o 60 percent nižšie ako pri bežnom stravovaní. Tí, ktorí držali pomalú diétu, jedli denne len o 25 percent kalórií menej, ako je priemerný príjem. Účastníci intenzívnej diéty dosiahli vytúžený cieľ za tri mesiace, zatiaľ čo tí, ktorí držali miernejšiu diétu, až za deväť mesiacov.
Za dva a pol roka pribrali zhodené kilogramy tri štvrtiny účastníkov z prvej skupiny a polovica osôb z druhej skupiny. Zdá sa, že na opätovné pribratie na váhe nemá vplyv len rýchlosť chudnutia, ale tiež to, o koľko je znížený kalorický príjem.
Aby sme "oklamali" mozog, je teda potrebné veľmi pozvoľna obmedzovať množstvo jedla a zvyšovať fyzickú aktivitu.