Zasahuje aj do nemedicínskych oblastí. Hovorí sa mu placebo a stále znova prekvapuje niečím nečakaným. Aj toto nedávne zistenie sa preukázalo na obľúbených "pokusných králikoch" univerzitných výskumov - vysokoškolských študentoch, píšu Lidové noviny.
Lior Noy a Liron Rozenkrantzová z izraelského Weizmannovho vedeckého inštitútu požiadali deväťdesiat vysokoškolákov, aby privoňali ku zlúčenine, ktorá voňala po škorici. Polovici z nich povedali, že to je látka vytvorená na to, aby zvyšovala kreativitu. Druhej polovici nepovedali nič.
Potom študenti riešili testy, ktoré vyžadovali tvorivý prístup. Na počítačovej obrazovke napríklad premiestňovali štvorčeky, aby z nich vznikli rôzne obrazce, alebo napríklad vymýšľali netradičné využitie pre veci dennej potreby, ako sú topánky, špendlíky alebo gombíky.
Ukázalo sa, že ľudia zo skupiny, ktorá sa dozvedela, že substancia zvyšuje kreativitu, skutočne v prieme- re preukázali originálnejší prístupy k riešeniu úloh ako ľudia z druhej skupiny. "Nie natoľko, aby z nich kvôli tomu hneď bol budúci Picasso, ale rozdiel bol badateľný," hodnotil Lior Noy. Výskumníci svoje výsledky popísali v odbornom periodiku PLOS One. Testovanie liekov Substance, ku ktorej pokusné osoby pričuchli, žiadne stimulujúce látky vôbec neobsahovala. Všetko jej pôsobenie zodpovedá takzvanému efektu placeba. Len sa o ňom zatiaľ nevedelo, že pôsobí aj na kreatívne schopnosti človeka.
"Veľa ľudí, vrátane mňa, sa obáva kreatívnych úloh. Keď musím niečo tvorivé robiť, bojím sa, že nebudem dosť dobrá a spozná sa to," zverila sa pre časopis New Scientist spoluautorka výskumu Liron Rozenkrantzová. A dodala, že - podľa jej odhadu - keď účastníci pokusu mali pocit, že dostali látku na podporu kreativity, cítili sa istejšie a trúfli si viac sa odviazať. A to sa prejavilo na ich lepších výsledkoch.
Základná definícia placeba hovorí, že ide o neúčinnú látku, o ktorej lekár pacientovi povie, že to je skvelý liek. U mnohých chorých sa potom prejaví väčšie či menšie zlepšenie ich zdravotného stavu, čo sa zvyčajne vysvetľuje psychikou pacienta a jeho vierou, že nový liek mu naozaj pomôže. Celá realita je samozrejme zložitejšia.
Placebo efekt je taký významný a nespochybniteľný, že sa k nemu musí prihliadať napríklad pri testoch nových liekov. Štandardne teda časť pacientov pri takýchto testoch dostáva nový liek a časť dostáva placebo - buď úplne neúčinnú látku, alebo starý liek, o ktorom si chorý myslí, že je to ten nový testovaný medikament. O výbere pacientov do týchto skupín rozhoduje náhoda a spravidla by ani ošetrujúci lekár nemal vedieť, či podáva nový liek alebo placebo, aby napríklad jeho správanie neskreslilo výsledky.
Ak vyhodnotenie testov ukáže, že sa stav pacientov zlepšil, ale aj tak sú výsledky skupiny liečenej novým medikamentom vcelku obdobné výsledkom z placebo skupiny, je jasné, že v skutočnosti nelieči nový liek, ale len placebo efekt. Liek sa do výroby nedostane.
Etické problémy
Lekári mávajú s placebom etické problémy. Základom modernej medicíny totiž je, že lekár používa reálny liek, o ktorom (aspon do určitej miery) vie, prečo ho nasadil a ako by sa mal v organizme prejaviť. Pacient by navyše mal byť správne informovaný o svojej liečbe. Tieto požiadavky placebo nespĺňa. Ale napriek tomu ich lekári v praxi používajú. Ukázal to pred piatimi rokmi výskum britských univerzít v Oxforde a Southamptone.
Z dotazníkov, na ktoré odpovedala vzorka 783 lekárov, vyplynulo, že takmer každý niekedy naordinoval pacientovi placebo. Pritom 12 percent lekárov uviedlo, že aspoň raz použili "úplne čisté" placebo, teda neutrálnu látku (modelovo pilulku cukru alebo soľný roztok), o ktorej pacientom povedali, že to je účinný liek. Zato plných 97 percent lekárov pacientom poskytlo placebo v podobe skutočného, ale nefunkčného medicínskeho postupu - príkladom môže byť predpísanie antibiotík pri vírusovej infekcii, aj keď proti vírusom nepomáhajú, poslanie pacienta na úplne nepotrebný krvný test alebo na nepodstatné vyšetrenie. Tým lekár pacienta uistí, že je o neho dobre postarané, čo povzbudí placebo efekt.
"To nie je podvádzanie pacientov," hodnotil výsledky publikované tiež v periodiku PLoS One spoluautor štúdie Jeremy Howick z Oxfordskej univerzity. "Štúdia ukázala, že používanie placeba je v Británii široko rozšírené. Doktori veria, že placebo môže pacientom pomôcť."
Nezistiteľný doping
Možnosti placeba sú však širšie. Môže napríklad fungovať ako doping. Na toto prišiel Fabrizio Benedetti z univerzity v Turíne. V komplikovane postavenom pokuse spolu s kolegami predstieral športovcom, že dostali morfín kvôli potlačeniu bolesti. V skutočnosti im dal placebo. Športovci súťažili v stláčaní tvrdej loptičky, pri ktorom začne ruka postupne bolieť. Po placebe odviedli lepší výkon a hlásili nástup bolesti neskôr ako bez placeba. Fabrizio Benedettise sa tak dostal na stopu nezjistiteľného dopingu - ak si športovec myslí, že dopoval, možno dosahuje lepšie výsledky. Ale žiadny dopingový test to nezistí. Kto vie, či sa tento postreh, ktorý vyzkumníci publikovali v časopise Journal of Neuroscience, už do športu nedostal...
Vedcom, ktorý sa placebu venuje už vyše dvadsať rokov, je Ted Kaptchuk, profesor medicíny na lekárskej fakulte Harvardovej univerzity v Bostone. Za tú dobu objavil kuriózne aj nečakane dôležité poznatky. Podieľal sa napríklad na experimente, ktorý ukázal, že drahé placebo je účinnejšie ako to lacné. Išlo o to, že keď účastníci pokusu dostali placebo s tým, že ide o prostriedok proti bolesti za dva a pol dolára, hodnotili ho ako účinnejšie než to isté placebo, o ktorom im povedali, že bolo zľavnené na desať centov.
Potom začal Kaptchuk zisťovať, ako veľmi sa musí pacientom liečeným placebom klamať. Pripravil pokus, pri ktorom ľudia trpiaci syndrómom dráždivého čreva (poruchou, ktorá sa prejavuje bolesťami v bruchu, ktorej príčiny nie sú celkom jasné) dostali placebo s vysvetlením, že to je "úplne inertná substancia", ktorá zníži ich bolesť "prostredníctvom samoliečiaceho procesu založeného na interakcii medzi mozgom a telom". Čiže presne popísal, že ide o preparát bez liečiva, ktorý pôsobí len prostredníctvom psychiky. Celkom 59 percent pacientov hlásilo, že sa cíti lepšie.
V hre však zostala možnosť, že účastníci pokusu na základe opisu nepochopili, čo dostávajú. A tak profesor Kaptchuk postúpil ešte ďalej. Pred štyrmi rokmi publikoval s kolegami v časopise Science Translational Medicine výsledky ďalších pokusov. Pri nich pacienti trpiaci migrénami dostali naprí klad neúčinnú pilulku v obálke nazvanej "placebo", takže ak význam slova nepoznali, mohli si ho ľahko zistiť. Napriek tomu aj tak chorí hlásili isté zlepšenie, čo je skutočne záhada. Výskumníci sa domnievajú, že snáď ľudia, ktorí sa dozvedeli o účinnosti placebo efektu, podvedome pri braní placeba tiež čakajú zlepšenie.
Stále nepochopené
Efektom placeba sa niekedy vysvetľuje účinnosť niektorých liečebných postupov alternatívnej medicíny. Vedci sa teda jeho pôsobenie usilovne snažia pochopiť. Niektorí sa pokúšajú využiť možnosť funkčnej magnetickej rezonancie - metódy, ktorá umožňuje zvonku sledovať dianie v mozgu vďaka tomu, že krvné farbivo hemoglobín má v magnetickom poli iné správanie, keď nesie kyslík, a iné, keď už ho odovzdalo tkanivám. Vďaka tomu sa pozná, kde sa v mozgu v daný okamih kyslík spotrebováva, teda ktorá časť mozgu zrovna pracuje. Lenže sledovaná osoba pri tom musí mať hlavu strčenú do tunela zobrazovacieho prístroja a to sa nedá vydržať dlho.
Ted Kaptchuk sa teda spojil s harvardskými genetikmi a po ďalších výskumoch popísali v časopise Trends in Molecular Medicine jedenásť genetických variantov, ktoré zrejme ovplyvňujú lepšie či horšie vnímanie placeba. Ale ani to ešte nestačí na pochopenie celého fenoménu. Stále nie je celkom jasné, prečo presne placebo funguje, ani sa nedá predvídať, ako bude fungovať u konkrétneho človeka. Aj pri rovnakej diagnóze pôsobí na niekoho placebo lepšie a na iného vôbec. Zrejme najlepšie zaberá pri liečení bolesti, depresívnych stavoch či úzkosti, ktorých vnímanie je veľmi subjektívne.
Už dnes však lekári môžu efekt placeba využiť napríklad vtedy, keď pacientovi predpisujú skutočný liek - ak ho dostatočne vychvália, jeho účinnosť sa môže zvýšiť. Možno niekedy v budúcnosti napríklad vďaka genetického testu presne určí, ktorý pacient môže dostať menej liekov (a bude zaťažený menšími vedľajšími dôsledkami), pretože sa ich účinok zvýši vhodne vyvolaným dojmom placeba. Potom by chorému mohli povedať: "Dáme vám liek, ktorý obsahuje veľmi málo aktívne zložky, ale bude vo vašom prípade účinný." Nemuseli by klamať, a rovnako by pomohli.