Boris Klempa je jedným z vedcov, ktorých mená pred dvoma rokmi poznala skôr odborná komunita, kolegovia výskumníci či študenti. Dnes sa nám pravidelne prihovára z televíznych obrazoviek či displejov mobilov. Pandémia ho vytrhla z komfortnej zóny. Ako ovplyvnila jeho prácu aj osobný život?
Spoznávajú vás ľudia na ulici?
Áno. Deje sa to našťastie nie príliš často. A našťastie som mal zatiaľ prevažne pozitívne skúsenosti.
Čo vám majú potrebu povedať?
Najskôr sa uistia, či som ten Klempa, a potom zvyčajne dodajú, že sledujú moje výstupy a držia mi palce, alebo niečo v podobnom duchu.
Takéto stretnutia musia zrejme nabíjať energiou.
Určite je to príjemné. Akurát mám niekedy už vopred obavy, čo z toho vyjde, takže som strnulý a potom si vravím, že mohol pôsobiť aj trochu uvoľnenejšie alebo priateľskejšie. No dnes, keď človek vidí všetky tie protesty, tú agresivitu, má obavy z negatívnych reakcií.
Aj vám ľudia píšu maily?
Áno a veľmi dobre sa dá rozlíšiť, kto z odosielateľov má úprimný záujem sa niečo dozvedieť, alebo je dokonca istým spôsobom zúfalý, lebo sa nevie dopátrať k odpovediam na svoje otázky. Aj keď to zaberá veľa času, snažím sa im odpovedať.
A, samozrejme, dostávam aj maily, pri ktorých je očividné, že daná osoba nemá žiadny záujem sa niečo dozvedieť, akurát mi chce oznámiť, ako to vidí ona. Týchto odosielateľov rutinne ignorujem a blokujem.
Chodievajú vám aj vysl...
Zostáva vám 85% na dočítanie.