Lety do vesmíru a dobývanie iných telies sú dláždené mnohými neúspechmi. Je možno až prekvapivé, ako sme pred pol storočím mohli sledovať pristávanie sond aj ľudí na povrchu Mesiaca a teraz sa ukazuje, že pristátie na našej prirodzenej obežnici nie je také jednoduché.
Medzi svetovú elitu, ktorá dokáže bezpečne dostať svoje zariadenie na povrch Mesiaca, sa teraz zaradila aj India. Pristávací modul Vikrám sondy Čandrájan-3 (Mesačná loď 3) zosadol na mesačný povrch o 14:34 SELČ. Mohli ste to sledovať v priamom prenose na videu:
Minúty hrôzy
Doteraz sa to podarilo iba Rusku (respektíve Sovietskemu zväzu), Spojeným štátom a Číne. Celý proces pristátia trval približne 30 minút. Automatizovaná pristávacia sekvencia sa začala o 14:14 SELČ.
Počas pristátia Vikrám z výšky 25 km riadene zostúpil do výšky 150 metrov a pritom spomalil zo zhruba 6 000 km/h takmer na nulu. Potom jeho kamery skontrolovali, či sa nenachádzal v oblasti s nejakými priehlbinami alebo v kopcovitej oblasti.
Tieto necelé dve desiatky minút pred pristátím sú označované ako minúty hrôzy, pretože sú najkritickejšie a mali by prakticky prebiehať bez zásahu riadiaceho centra.
Server Hindustan Times popísal, čo sa počas nich odohralo. Po vyššie zmienenej brzdnej fáze nasledovala fáza udržiavania polohy. „Vo výške asi 7,43 kilometra nad povrchom Mesiaca sa pristávací modul nakloní z vodorovnej do zvislej polohy, pričom prejde vzdialenosť 3,48 kilometra,“ popisuje web.
Ďalšia fáza trvala približne 175 sekúnd, počas ktorých pristávací modul prešiel asi 28,52 kilometra vo vodorovnej polohe k miestu pristátia a zároveň znížil výšku asi o 1 kilometer. Nakoniec Vikrám pristál. Z riadiaceho strediska sa ozývajú nadšené ovácie a potlesk.
Pre Indiu je stredajšie pristátie vyvrcholením plánov na dobytie Mesiaca, kam v roku 2008 vyslala družicu Čandrájan-1, ktorá okolo neho krúžila a ktorá bola o rok neskôr vyhlásená za stratenú.
Súčasťou prvej generácie Čandrájanu bola aj dopadová sonda, ktorá sa podľa plánu nárazom o mesačný povrch zničila. Sonda Čandrájan-2 vyslaná v roku 2019 okolo Mesiaca obieha dodnes, pristátie jej modulu pri južnom póle sa však nepodarilo.
Problematické pristátie
Len tento rok sa pristátie nepodarilo už dvom strojom. V apríli to bola japonská sonda s malým robotom a vozítkom zo Spojených arabských emirátov a na konci minulého týždňa to bola kvôli zlému motorickému manévru zničená ruská sonda Luna-25, ktorej štart sa pripravoval mnoho rokov.
Ako už bolo spomenuté, aj India už zažila neúspešný pokus o mäkké pristátie na Mesiaci. Na začiatku septembra 2019 sa na južnom póle Mesiaca nepodarilo pristáť predchodcovia súčasného pristávacieho modulu sondy. V rovnaký rok prebehol aj neúspešný pokus Izraela, ktorého sonda Berešit (Beresheet) pristátie na Mesiaci tiež nezvládla.
Indovia si však vzali poučenie a starostlivo študovali dáta z havárie. Následne vykonali rad simulácií, aby odstránili prípadné vady pri Čandrájane-3. Celá sonda váži 3,9 tony a stála 6,1 miliardy rupií.
Sondu Čandrájan-3 vyniesla raketa LVM3 z indického kozmodrómu 14. júla. Sonda zhruba desať dní obiehala okolo Zeme, kým bola na začiatku augusta vyslaná smerom k obežnej dráhe okolo Mesiaca.
Odvtedy indickí experti znižovali jej rýchlosť, aby ju pripravili na pristátie modulu Vikrám. Medzitým stihla sonda urobiť niekoľko snímok mesačného povrchu.
Samotný pristávací modul Vikrám, pomenovaný po zakladateľovi agentúry, váži približne 1,5 tony a vo svojom vnútri nesie šesťkolesové robotické vozidlo s váhou 26 kilogramov zvané Pragján, čo v sanskrte znamená „múdrosť“.
Po pristátí by malo vyjsť z modulu a vydať sa na púť po skalách a kráteroch Mesiaca, aby zhromažďovalo dáta a fotografie a odosielalo ich na analýzu späť na Zem. Životnosť vozidla poháňaného solárnou energiou je plánovaná minimálne na jeden lunárny deň, čo je asi 14 pozemských dní.
Tmavé krátery v oblasti južného pólu by podľa vedcov mohli skrývať zmrznutú vodu, čo by podporilo plány na eventuálne budúce osídlenie prirodzenej obežnice Zeme.